SLOVENSKÉ KINO A JEHO SPLETITÁ CESTA (KINEČKO)

EK: Hotových je šesť prvých častí cyklu (Slovenská krčma, Duch v stroji, Kam zmizla slovenská princezná, Do naha, Jánošík, vykrádaný superhrdina, Partizáni slovenského filmu). V akej fáze sa momentálne nachádza projekt? Kedy sa bude pokračovať?

BF: Momentálne usilovne pracujeme na príprave ďalších deviatich častí, dokončujeme režijné scenáre a finalizujeme plán výroby. Projekt bol od začiatku do výroby postavený na dva roky a keďže z veľkej väčšiny bol financovaný prostredníctvom STV zo zmluvy so štátom, čakáme na podpísanie dodatku na tento rok. Času na výrobu však bude radikálne menej. Rovnako bol nanovo zo strany STV špecifikovaný aj objem finančných prostriedkov.  Preto sme počet častí museli upraviť zo zostávajúcich osemnásť na polovicu. Pokiaľ bude nový dodatok k zmluve so štátom podpísaný v avizovanom termíne, verím, že sa nám filmy podarí do konca tohto roka aj dokončiť. Vysielať by sa mal potom cyklus na prelome rokov 2011 a 2012. Osud ostatných častí je zatiaľ neistý, preto sme do výberu filmov v tejto fáze vybrali tie najpotentnejšie, čo do tém, scenárov, ale aj tvorivého obsadenia.  Z tohoto hľadiska považujem časové aj finančné obmedzenie za pozitívum.

EK: Vedela by si zhrnúť hlavné výhrady, ktoré sa objavili zo strany verejnosti a filmárov voči projektu Slovenské kino?

BF: Nespochybňujem úsilie štandardizovať prideľovanie verejných zdrojov v audiovízii, ale je tu aj veľa hystérie a nekompetentnosti. Paradoxne sa výhrady voči Slovenskému kinu ozývali od ľudí, ktorí ostentatívne odmietali poznať celú problematiku. Vraj by to vedeli robiť inak, lepšie, prípadne za menej peňazí. Slovenské kino je autorský projekt a rovnako ktokoľvek mohol prísť so svojim nápadom a ponúknuť vlastné riešenia. Po dokončení každej fázy realizácie projektu sme odbornej verejnosti poskytli informácie o tom, čo máme za sebou. Naposledy sme pred mesiacom opäť ponúkli serióznu prezentáciu výsledkov našej práce, vrátane projekcie hotových filmov a vyúčtovania. Nikto z našich kritikov neprišiel.

EK: Neuvažujete o miernej revízii prijektu: napr. menej častí, zlúčiť niektoré časti...

BF: Zlučovať určite nebudeme, ale projekt sme samozrejme prehodnotili. V prípade, že sa nepodarí vyrobiť viac ako pätnásť filmov, boli by sme radi, aby aj v tejto zostave pôsobil cyklus ako kompaktný celok.

EK: Objavila sa tiež výtka, že v časoch, keď nie sú peniaze na výrobu pôvodnej autorskej filmovej tvorby, je trochu drahá zábava minúť takú vysokú čiastku (doteraz 357.300 €) na recykláciu už existujúceho. Čo si o tom myslíš? Ako by si obhájila projekt z tohto hľadiska?

BF: Nepotrebujem projekt obhajovať, myslím si, že jednotlivé filmy už len svojim autorským zázemím a poňatím tém hovoria samy za seba. Sú to plnohodnotné autorské dokumenty, ktoré divákovi majú čo povedať, a vďaka ktorým sa o sebe niečo zaujímavé a hodnotné dozvieme. Hovoriť tu o recyklácii podľa mňa nie je na mieste. Čo sa týka zverejnenej sumy, treba vedieť, čo sa za ňou skrýva. Je v nej zahrnutné vecné plnenie STV aj DPH, ktorú sme riadne odviedli štátu. Reálne sme pracovali so sumou 249.817 Eur. Znova však opakujem, že sme v tejto veci zverejnili analýzu použitia peňazí vo vzťahu k charakteru produkcie a dokončeným dielam. Tieto veci je dobré vnímať v kontexte.

EK: V prípade, že sa ďalej nebude nakrúcať, ako vidíš budúcnosť už hotových 6 dielov?

BF: Verím, že tých šesť filmov neostane osamote. Ak by sa aj v súčasnosti z akéhokoľvek dôvodu situácia pre pokračovanie nakrúcania nevyvinula priaznivo, budeme sa aj naďalej usilovať, aby projekt neskončil v tejto podobe. V každom prípade však chcem povedať, že všetky doteraz vyrobené filmy plnohodnotne obstoja aj samostatne. Najbližšie projekt predstavíme na košickom DOCsk, kde ponúkneme malú ochutnávku zo všetkých šiestich častí a film Petra Kerekesa Slovenská krčma odpremietame v predpremiére.

EK: Máš za sebou skúsenosti z prvých šiestich dielov. Ako by si ty zhodnotila plusy a mínusy pracovného procesu?

BF: Ako každý, kto má za sebou prácu na dlhodobom projekte a vo veľkom tíme. Spoznáš rezervy aj limity. Na začiatku bol nápad a predstava a napriek tomu, že sme všetko veľmi poctivo pripravovali a starostlivo plánovali, nedalo sa do dôsledkov odhadnúť, čo to obnáša. Nezažiješ, nevieš. Naučila som sa napríklad, že ak niečo v scenári zásadne chýba, neobjaví sa to žiadnym zázrakom ani vo filme, improvizácia nikoho tvorivo nevytrhne, pokiaľ nie je perfektne pripravený. Dnes som si ako producentka oveľa istejšia v presadzovaní svojich názorov, pretože viem realistickejšie odhadnúť, ako sa môžu veci úžasne od svojho nápadu vyvinúť, ale aj žalostne pokaziť. Čo považujem za absolútny prínos je to, že viem, že náš koncept je dobrý a že každý ďalší film môže byť lepší. A napokon, budem rada, ak ľudia budú môcť na Slovenskom kine pracovať v profesionálnych podmienkach so všetkým, čo k tomu patrí.

EK: Na záver by si mohla skúsiť navnadiť čitateľov nejakými konkrétnymi príkladmi originálnych autorských či už formálnych, alebo obsahových prvkov, ktoré na nich v prvých šiestich častiach cyklu čakajú...

BF: Jánošík, vykrádaný superhrdina režisérky Lenky Moravčíkovej – Chovanec je o o tom, či je tento hrdina pravým stereotypom, alebo len hračkou slovenskej kultúry,  je informačne absolútne plnokrvný a ponúkne divákovi pohľad do hĺbky aj do “diaľky”. Duch v stroji  Roberta Kirchhoffa, skúmajúci zázračné tajomstvá kameramanov a ich prístup k realite je nádherný svojim duchom a to doslova. Partizáni slovenského filmu Ivana Ostrochovského zobrazujú partizánsku streľbu nielen pomocou archívov, ale aj lesk a biedu výraznej časti našej filmovej histórie. Donaha Diany Fabiánovej odpovedá na otázku, kam sa podel sex a erotika v slovenskom filme a čo o nás tento fenomén vypovedá; Kam zmizla slovenská princezná Dušana Bustina, veľmi hravo rozpráva i o tom, prečo má väčšina slovenských filmových princezien zlaté vlasy a Slovenská krčma režiséra Petra Kerekesa sa zaoberá špecifickým javom našej existencie a oživuje velikánov slovenského filmu na prelome virtuálneho priestoru a času. 

Text bol pôvodne publikovaný v časopise KINEČKO

(1) Barbara Janišová Feglová vyštudovala filmovú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Venovala sa filmovej publicistike a scenáristickej tvorbe, pracovala v TV Markíza ako redaktorka oddelenia publicistiky a v Slovenskej televízii ako šéfdramaturg redakcie Zábavy, v rokoch 2001 až 2005 sa venovala PR a publikačnej činnosti. V roku 2006 založila spoločnosť Hitchhiker Films, kde posobí ako výkonná producentka. V spolupráci so Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou realizovala ako výkonná producentka 3 ročníky udeľovania národných filmových cien Slnko v sieti a v súčasnosti sa tretí rok autorsky a producentsky venuje príprave a realizácii 24-dielneho dokumentárneho cyklu SLOVENSKÉ KINO (dokončených 6 filmov).