|
CINEMATIK 2012 A TÉMA (U)VÄZNENIA |
CINEMATIK 2012 A TÉMA (U)VÄZNENIA |
Premiéra výnimočného domáceho hraného dokumentu Až do mesta Aš; Herzogova Jaskyňa v krásnom 3D; prehliadka pomerne zásadných snímok z francúzskeho filmu noir, sekcia Zakázané filmy na čele s pôvodným Exorcistom (vďaka ktorej návštevníci „objavili“ piešťanský klub), tajný a open-air Blade Runner Final Cut; Pálfiho ľúbostná koláž a zároveň unikátna lovestory Dámy a páni, finálna verzia; skvelý Drive vo festivalovej atmosfére v 620-miestnej kinosále, zreštaurované Slnko v sieti alebo western inak. Aj také boli ťaháky uplynulého 7. ročníka festivalu Cinematik.
Súťaži dominovala téma (u)väznenia
Nie je ničím novým, že hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe neprináša žiadne horúce novinky z európskej filmovej kuchyne, ale jeden, príp. dva roky staré tituly. Fajnšmekrovi navštevujúcemu iné, aj zahraničné festivaly tak nemá veľmi čo ponúknuť, no stále funguje ako kvalitná a (ne)príjemná prehliadka toho najlepšieho z európskeho filmu za ostatné niekoľkomesačné obdobie. Zároveň je tu priestor, aby si aj náročnejší a festivalovo zbehlejší divák mal možnosť doplniť prípadné medzery.
A ako to dopadlo v súťaži tento rok? Nuž, vyhral papierovo najsilnejší kandidát – z veľkej časti nemý a čiernobiely The Artist. Na konte mal oproti ostatným snímkam napríklad aj Zlatý glóbus, BAFTU a Oscara. Pred rokom organizátori snívali, že by s ním mohli otvoriť festival, o rok na to ho napokon vyhral. O víťazovi rozhodlo 18 mladých európskych kritikov.
Súťažnej kolekcii tento rok dominovala téma (u)väznenia. Kým v Michaelovi (väznenie malého chlapca v pivnici domu) a Koži, v ktorej žijem (väznenie a nedobrovoľná zmena pohlavia uneseného mladíka) bola táto problematika explicitne ukázaná, v ostatných dvoch filmoch ide skôr o metaforické poňatie. Napríklad, kým v Hlade Stevea McQueena – uvádzanom na Cinematiku pred 3 rokmi – postava Bobbyho Sandsa bola fyzicky uväznená, no duševne výsostne slobodná, v režisérovej novinke Shame je to obrátene: Fassbenderov Brandon je síce úspešný a plne zabezpečený slobodný Newyorčan, no je otrokom svojho tela (chorobná sexuálna závislosť). Aj George Valentin z The Artist je svojim spôsobom „uväznený“ v mantineloch nemého filmu, z ktorého sa nechce (nevie) vymaniť a prispôsobiť sa tak technickému pokroku.
|
|
|
Francúzske filmy prebili western
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že 7. ročník Cinematiku s neoficiálnym heslom „Statočnosť!“ bol westernový, nie je to úplne tak. Áno, marketing šiel cez tento starý americký žáner. Festivalový cool plagát s mladým Clintom Eastwoodom, zvučka, „sieťka“ na predaj ako aj polnočná sekcia Za hranicou kultu sa síce niesli v znamení westernu, no dvom sekciám úradovala francúzska kinematografia: vzácna sekcia Francúzsky film noir, ktorá ponúkla 8 „čiernych“ kriminálnych kúskov z 50tych až 80tych rokov a profil francúzskeho režiséra Rešpekt – Leos Carax. A nezabúdajme, že tohtoročná Edícia Cinematik bola venovaná práve francúzskemu noiru a víťaznou snímkou je francúzsky The Artist.
Blade Runner a Alphaville v jeden večer
Utorok večer sa niesol v znamení neo-noiru, presnejšie tech-noiru (hybrid kombinujúci žáner science fiction a film noir). V rámci tajného kina Secret Cinematik sa v prírodnom amfiku niečo po 20tej uvádzal Scottov Blade Runner Final Cut (počasie vyšlo na výbornú: nebolo príliš chladno + hviezdna obloha) a o hodinu na to sa v priľahlom Dome umenia premietal Godardov Alphaville. Zostáva len konštatovať, že vzácna to kombinácia vidieť dva, snáď najznámejšie futuristické noiry v jeden večer vo festivalovej atmosfére. Godard so skĺbením sci-fi a noiru predbehol Scotta o 17 rokov a jeho anti-utopistický Alphaville sa považuje za akéhosi európskeho predchodcu Blade Runnera.
|
|
|
Rok stagnácie?
Tento ročník však možno nazvať aj rokom stagnácie. Minulý rok priniesol viaceré novinky či menšie zlepšováky: založenie vlastnej knižnej Edície Cinematik, pravidelný festivalový hlásnik, premietanie v prírodnom amfiteátri hneď oproti dejisku festivalu v spolupráci s portálom PNky.sk alebo projekcie o 23tej aj v Dome umenia. Tento rok boli prakticky jedinými novotami programová aplikácia Cinematik pre mobily a sekcia Petra Konečného Zakázané filmy. Pravda, netreba zabudnúť ani na kvasinkový pivný špeciál v Cinematik bare!
Skromnejší rozpočet sa odrazil aj na poslednom, siedmom premietacom dni, kedy sa vo Fontáne odpremietali už iba dva víťazné filmy a festivalové centrum – Dom umenia a blízke okolie, bolo úplne bez života. Taktiež program sprievodných podujatí v zložení seminár-výstava-prednáška-platený koncert bol chudobnejší než po zvyšné ročníky. Zároveň prvý raz chýbal hraný spot festivalu. Nahradila ho zvučka Ondreja Rudavského.
Spomenúť tiež treba, že tomuto ročníku chýbali zvučné ťaháky v podobe slovenských predpremiér. V nedávnej minulosti takými „hajlajtmi“ boli napríklad komerčná dvojka District 9 - Nehanební bastardi či minulý rok artovejšie kúsky ako Melanchólia a Strom života.
|
|
|
Cinematik ako dobrý produkt
Je nutné konštruktívne poznamenať, že kým ročník čo ročník Cinematik svoju laťku permanentne zvyšoval, tento raz úroveň z minulého roka nepreliezol. No čo je dôležité: ani nepodliezol. Udržal si úroveň aj smerovanie. Ako stály návštevník musím napísať, že so Cinematikom je to ako s dobrým produktom: pri prvej „skúšobnej“ návšteve vyvolá túžbu opakovanej návštevy. A to je dôležité! Pri dnešných neprajných časoch taký dobrý kultúrny „produkt“ totiž nie je žiadna samozrejmosť. O rok by ste ho už mali skúsiť – a zažiť – aj vy! Nebudete ľutovať, tešíme sa na vás.
Photo by František Halky Halás
