MULTIPLEXY PONÚKAJÚ AJ MIMORIADNE FILMY

"Keď som si scenár prečítala, okamžite som sa do Stéphanie zamilovala, ale musím priznať, že som ju príliš nechápala," priznáva Marion Cotillard, ktorá stvárnila cvičiteľku kosatiek, ktorá príde o nohy. "Mala som trochu strach sa k tomu Jacqueovi priznať, ale on vyhlásil, že je na tom rovnako. Že nemá tušenie, kým Stéphanie je, a že sa na tú púť vydáme spoločne a spoločnými silami ju objavíme a vdýchneme jej život. To pre mňa bolo veľmi vzrušujúce. Vo finále je tak Stéphanie stále trochu tajomná. "

Odhodlanie pustiť sa do nečakaných vecí sa dotýka všetkých aspektov Z hrdze a kosti. "Či už išlo o scenár, natáčanie, herecké výkony, strih, hudbu," hovorí režisér Jacques Audiard, "snažili sme sa spojiť dohromady takmer naturalistický realizmus s jeho opakom - melodrámou, surreálnými výjavy a netradičnými zážitkami." Keď teda Cotillard s obavami premýšľala o tom, ako Stéphanino trauma uchopiť, vnímal Audiard jej neistotu kladne. "Jacques hovorí: o tom celý ten príbeh je.

Máme tu jednu dievčinu a bum - odrazu nemá nohy! Pre Stéphanie je to úplne nečakaná skúsenosť a bude lepšie, ak bude nečakaná aj pre teba. "

Snímka Z hrdze a kosti sa zrodila ako úplne nový pohľad na predlohu. "Zbierku poviedok Craiga Davidsona Z hrdze a kosti som si prečítal s veľkým potešením," vysvetľuje Audiard. "Davidson je spisovateľom krízy. Drsne podáva moderný svet, ktorý sa trasie v základoch. Jeho postavy sa ocitajú na okraji spoločnosti. Po snímke Prorok, príbehu o uväznení, o svete mužov, veľmi ponurom, sme túžili s Thomasom Bidegainom nadviazať nejakým filmom, ktorý bude jeho pravým opakom: milostným príbehom, plným svetla, ktorý by mal divákovi ukazovať ženu s mužom. Napriek tomu sme ale túžili zamerať sa na súčasný chaos a barbarstvo, bez toho aby sme sa nimi zaoberali priamo. Ten kontrast nás fascinuje - ale v zbierke poviedok Craiga Davidsona žiadny milostný príbeh nie je, takže sme si ho vymysleli. "

Na prvom mieste tohto ľúbostného príbehu je ale bolesť. Ako sa Ali so Stéphanie znovu púšťajú do života, pohybujú sa vo svete násilia a zranených citov. Audiard so svojimi hercami spolupracoval na tom, aby tento vzťah podali dostatočne intenzívne.

"Audiard neustále túži po živote, žitom v danom okamihu," opisuje Matthias Schoenaerts. "Nejde mu o rozprávanie toho, čo napísal, neustále sa snaží prísť na to, ako by život jeho dielo mohlo pozmeniť. Ali nie je za všetkých okolností príliš sympatický, diváci sa s ním na začiatku príliš stotožňovať nebudú. Ale v jeho úprimnosti a jednoduchosti je čosi, čo pôsobí prirodzene príťažlivo. Skúšali sme a improvizovali, skúšali drsnejšie a temnejšie prístupy, ako ho stvárniť. Nakoniec sme sa inšpirovali takmer detským správaním, vďaka ktorému bola pre nás jeho postava razom oveľa uveriteľnejšou, stala sa niekým, do koho by sa Stéphanie mohla zamilovať. Tá mladistvá energia mu vdýchla nový život. Bez nej je to len obyčajný človek, ktorý si uvedomuje, v akých sa ocitol problémoch a to mu spôsobuje depresie, a niekto taký nás vôbec nezaujímal. Ali sa premieňa z necitlivej nuly na niekoho, kto sa úplne oddá láske. Súčasne sa učí milovať svoje dieťa. Audiard vie postavy spracovať veľmi zásadným a mnohovrstevným spôsobom. Je to skutočne režisér, ktorý s hercami aktívne spolupracuje, aby vo svojich postavách tieto jemné nuansy zdôraznil. "

"Spolupracovala som s úžasnými režisérmi," pritakáva Cotillard. "Ale na Jacqueovi je pozoruhodné to, že naozaj vnímate lásku, ktorú k svojmu príbehu a postavám cíti - tak je silná. Je to veľmi, veľmi inšpiratívne. Audiard je básnik. "

Audiard spoločne s kameramanom Stéphanom Fontainom nás privádzajú do drsne komerčného prostredia mestských obchodných zón, veľkolepých obchodných domov, anonymných diskoték, turistických atrakcií - ale súčasne divákovi umožňujú vnímať oslobodzujúce pocity slnka a morskej vody na Stéphaninom tele, fyzično a adrenalínový náboj sexu a boja. Drsný sociálny realizmus sa ponára do snových obrazov. "Boli sme posadnutí predstavou toho, že silou výjavov vykreslíme obrazy vášne, extrémnych situácií, extrémnych pocitov," vysvetľuje Audiard. "Chceli sme nájsť brutálny a kontrastujúci štýl. Bavili sme sa o neoexpresionizme, o filme Toda Browninga Monštrum, o filmoch Lona Chaneyho, o filmoch z obdobia hospodárskej krízy, v ktorých zvláštnosť vizuálnej zložky prelína temnotu reality. Bavili sme sa o príbehoch a o príšerách. A o Lovcovej noci Charlesa Laughtona, ktorá začína tým, že je otec zatknutý priamo pred zrakmi svojho syna, pretože kradol, aby mali čo jesť. Jedná sa o melodrámu? Sú tieto filmy expresionistické? Niečo také sa ťažko pomenúva. "Rovnako ako Fontaine sú aj ostatní členovia štábu - producenti, strihač, skladateľ, umelecký vedúci, casting, výtvarníci - dlhodobými Audiardovými spolupracovníkmi.

Ako herci sa museli Cotillard a Schoenaerts zžiť s telami postáv, vystavených extrémnym fyzickým zážitkom. "Študovala a sledovala som veľa filmov o ľuďoch, ktorí prišli o nohy," hovorí Cotillard. "Ale užitočnejšie pre mňa boli inštrukcie, ktoré som od Jacqua dostala. Povedal mi, že občas si moja postava svoju situáciu odmieta pripustiť, takže sa pokúsi vstať a zabudne, že nemá nohy a spadne. Vo filme to neuvidíte, ale mne to pomohlo sa do jej pocitov vžiť. "Po technickej stránke je amputácia vykonaná pomocou počítačovej grafiky, ale Cotillard k tomu hovorí:" To je tá najmenej zaujímavá zložka toho všetkého, hoci grafici odviedli úžasnú prácu. Kľúčové je telo, kosti, sexuálne a násilné fyzično. "

Schoenaerts sa pre svoju rolu usilovne pripravoval prostredníctvom kickboxu, ale nie preto, aby docielil postavu klasického akčného hrdinu. "Cvičil som každý deň, musel som po filme Býčia šija zase pribrať. Jacques mal veľmi špecifické predstavy o tom, ako by mal Ali vyzerať - mal byť silný, ale nie trénovaný. Máme tu človeka, ktorý roky bojoval, ale potom z toho vypadol a začal priberať, má trochu pupok. Nechceli sme, aby vyzeral príliš vytrénovaný, chceli sme, aby pôsobil mierne nezdravo. Je to človek, ktorý nemá prostriedky na to, aby sa stravoval správne a správne trénoval, a z jeho vzhľadu by to malo byť jasné. "

O boji holými rukami Schoenaerts hovorí: "Keď nemáte nič, čo môžete predať, máte svoje telo, takže bojujete. A svojím spôsobom vyžadujete bolesť. Súboje sú bolestivé, ale veľmi telesné. Nie je schopný nič cítiť po citovej stránke, ale súboje ho oživujú, vtedy vníma, že má nejaké telo. Keď niekoho udrie alebo schytá ranu, potom to cíti, niečo sa deje. A potom mu Stéphanie jednoducho roztrhá srdce na kusy. "

Sexualita medzi Alim a Stéphanie presahuje jej invaliditu. "Ja osobne som erotizujúcu povahu celej tej situácie vnímal veľmi skoro," hovorí Audiard. "Vysvetlím to: keď natáčate fiktívne zábery, čelíte dvom problémom, sú tu dve oblasti, v ktorých viaznu. Jednak násilie s následkom smrti, pretože viete, že nemôžu zabiť herca, a potom sex, pretože viete, že to, čo vám je prezentované, je len podvod. A navyše je problém to vôbec natočiť. Dlho som premýšľal o problémoch reprezentácie fyzickej lásky. Tento príbeh mi umožňuje vyhnúť sa problému stvárnenia sexuálneho aktu. Keď Ali vezme Stéphane na chrbát, ide o čistý sex. Takže keď sú spolu v posteli, nemusím sa už sústrediť na ich tváre, nemusím im veriť. Som presvedčený o pravdivosti toho, čo o sebe žena odhaľuje, verím jej telesným problémom, a v istom zmysle je tak vlastne ešte viac nahá. "

"Samozrejme, že som jej nohy pustil z hlavy. Ali to urobil, takže som to urobil aj ja, "vysvetľuje Schoenaerts.

"Nedokážem si predstaviť nikoho iného, kto by mohol stvárniť Stéphanie, rovnako ako si neviem predstaviť nikoho iného, kto by mohol zahrať Piaf v La Vie en rose," opisuje Audiard. "V jej herectve je čosi silného, a súčasne je stelesnením sexuality. Je veľmi zvodná. A ďalší dôvod: mám na pamäti, že je veľmi slávna. A táto sláva posúva našu fikciu ďalej. Keď príde o nohy, vieme, že sa jedná o slávnu herečku, ktorá predstavuje nejakú úlohu. Je to princezná, princezná, ktorá zažíva hlboký pád. "

"Keď som videl Býčiu šiju, okamžite som sa s Matthiasom chcel stretnúť," pokračuje Audiard. "Mali sme veľmi málo času na prípravy. Marion sa sústredila na svoj hendikep a na kosatky, a Matthias na súboje. V jej prípade bol celý príbeh náročný, ale jasný: predstavuje niekoho, kto sa snaží vyrovnať so svojou situáciou. S Matthiasom som musel viac pracovať na jeho postave: v scenári bol Ali drsnejší. Nemohol byť príliš hlúpy, musel Stéphanie niečím zaujať, musela mať dôvod ho zvádzať, láska medzi nimi nemohla vzniknúť bezdôvodne. "

Zdanlivo pozitívny záver - Aliho boxerský triumf so Samom a Stéphanie po boku - je zmiernený rozprávaním o tom, ako ho polámané ruky neprestávajú bolieť. "Práve sme hodinu a pol sledovali film o tom, čo sú tí dvaja ľudia zač a čím si prešli," vysvetľuje Schoenaerts. "Ale stále sa s tým musia vysporiadať - nič nekončí. Stále trpia bolesťami, stále musia vychovávať dieťa, ona sa stále musí vyrovnať so svojím postihnutím. Ale môžu to zdieľať a navzájom sa podporovať, takže sa jedná o pozitívny koniec, aj keď by som ho nutne neoznačil za štandardný happyend. "

"Čo by s ňou bolo, keby ju nestretla tá nehoda?" Zamýšľa sa Audiard. "Pravdepodobne by zostala tou trochu arogantnou princeznou, ktorou bola, neschopnou niekoho naozaj milovať. Následkom svojich zážitkov a toho, že ju Ali ani na sekundu neľutuje alebo s ňou necíti súcit, sa dokáže uvoľniť a zažiť niečo, čo by inak vôbec nepoznala. "

Podľa Cotillard je pre jej postavu jej strata veľkým odhalením: "Keď už vám nič nezostáva, ste tu len vy, vaša duša a to, čo máte hlboko vo svojom vnútri. Dokážete sa tomu postaviť, alebo budete príliš vydesení? Vidíme tu stretnutie dvoch obnažených duší, ktoré sa poddávajú práve tejto obnaženosti. To je na tomto príbehu a na tých ľuďoch krásne. "