EPIZÓDA VII JE POCTOU, ALE AJ NOVÝM ZAČIATKOM

Už z týchto kusých informácií (nová Hviezda smrti, totalitná organizácia s jedným zmrzačeným a jedným zamaskovaným vodcom, stratený majster Jedi, mladá hrdinka žijúca bez rodičov na púštnej planéte), môžeme vidieť podobnosť medzi najnovším prírastkom do fiktívneho sveta a staršou (IV, V, VI) trilógiou. Tu zároveň tkvie aj jedna z najväčších výhrad voči siedmej časti – tvrdenie, že Abrams parazituje na predchádzajúcich častiach. Domnievam sa však, že je to scestné tvrdenie, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Už samotný Star Wars by sme mohli obviniť z parazitovania na cudzích vzoroch, ako zenová filozofia i spôsob boja pripomínajúci japonský samurajský štýl kendo, staré brakové sci-fi seriály, artušovské legendy a podobne. Ako som sa snažil objasniť už vyššie, v prípade Abramsa nejde o nič nové a rôzne typy transtextuality využíva Hollywood pravidelne od konca 70. rokov, čiže práve od nástupu Lucasa a Spielberga. Ďalej treba spomenúť aj to, že túto transtextuálnosť, respektíve skôr opakovanie po cudzích vzoroch reflektujú aj samotné postavy – či už Kylo Ren, ktorý sa chce podobať na svojho predchodcu Dartha Vadera, Han Solo, ktorý priznáva svoj omyl, keď neveril v silu, Finn a Ray, ktorí poznajú „legendy“ alebo aj ostatné postavy, ktoré hovoria o „novej hviezde smrti“.

Jediným rozdielom oproti predchádzajúcim častiam je to, že Abrams viac stavia do popredia svoje vzory a nostalgickú povahu celého rozprávania, ktorú si uvedomujú aj samotné postavy. Čo je však najdôležitejšie, Abrams doslovne nekopíruje predchádzajúce filmy, vyberá si z nich len niektoré prvky, rozdielne ich prepája, aktualizuje a predovšetkým k nim pridáva nové postavy a nový príbeh. Vo výsledku tak jednotlivé podobnosti majú inú funkciu a koniec - koncov aj iný vývoj než v predchádzajúcich trilógiách.

Rozdielom oproti predchádzajúcim dielom je napríklad, z hľadiska rozprávania, úplne inak zobrazovaný vývoj postáv. V predchádzajúcich dieloch bolo rozprávanie viazané primárne na postavy a ich ciele, napríklad na Luka Skywalkera a jeho snahu stať sa pilotom, neskôr jediom, snahou nájsť Yodu a podobne, zatiaľ čo v siedmej časti vidíme skôr rozprávanie postavené na kladení otázok a ich následnom zodpovedaní. To vyplýva z toho, že nové postavy v podstate žiadne „veľké“ ciele nemajú. Jedinou snahou Ray je návrat na domovskú planétu (čo jej je odopierané) a snaha prežiť. Finn sa pre zmenu snaží dostať čo najďalej od Rádu. Kylo Ren je pre zmenu nevyrovnaný - trpí pochybnosťami o temnej strane sily (na rozdiel od počiatočných dielov a Dartha Vadera). Akoby mladej generácii chýbali veľké idey. Jediné postavy, ktoré majú v situácii naďalej jasno a majú presné ciele sú predovšetkým Leia, Snoke a Han Solo, čiže staršie ročníky a takisto mladý vojenský diktátor Hux. Tie zároveň spôsobujú konflikty – boj medzi rebelmi a rádom, postavenie i snahu o zničenie hviezdy smrti a podobne. Hlavné postavy Ray a Finn sa do tohto boja náhodou pripletú a snažia sa len o prežitie.

To vyplýva aj z ideologických rozdielov v dobe nakrúcania, to znamená s koncom veľkých príbehov a problémami súčasnej generácie. Zatiaľ čo Star Wars IV zobrazoval boj proti establishmentu, boj za lásku, mier a rovnováhu ovplyvnenú dobou „detí kvetov“, v dnešnej dobe môžeme pre zmenu badať stratu maskulinity (hlavná postava je žena), stratu veľkých ideálov (spomínaná Ray, Finn a z časti aj Kylo Ren), ale aj postupnú obnovujúcu sa snahu o ich opätovné získanie. V tomto vyniká jedine Hux, ktorého by sme symptomaticky mohli označiť za predstaviteľa fašizácie spoločnosti (Trump, Le Pennová). Tu sa ešte pristavím pri často vyčítanom feminizme. Pokiaľ sa rozprávame o harmónii a rovnováhe v sile, nehodí sa do hlavnej úlohy azda nikto viac ako žena. Sú to práve muži, ku ktorým sa viac hodí opantanie mocou a agresia typická pre temnú stranu. Z vyššie zmienených je tak hlavná ženská postava, nad ktorou mimochodom uvažoval v minulosti aj samotný Lucas, absolútne adekvátna.

V neposlednom rade sa ešte pristavím pri štýle. Keď už pre nič iné treba film oceniť aspoň z tohto hľadiska, keďže režisér Abrams jednoznačne prevyšuje režiséra Lucasa. Preč je prehnaná infantilnosť, preč sú príšerné herecké výkony Marka Hamilla a Haydena Christensena, preč je repetitívnosť pri ničení Hviezdy smrti na záver IV časti, preč sú chýbajúce motivácie postáv. Abrams toto všetko zvláda s gráciou a navyše namiesto veľkých statických bojových scén, vnáša diváka priamo doprostred akcie a prináša tak ešte intenzívnejší zážitok. Úvodný únik za pomoci starej známej lode Millennium Falcon je jednou z najzaujímavejších letových scén v dejinách. Abrams zároveň do filmu importoval svoje typické trademarky, ako lense flares či typické „dramatizujúce“ transfokácie pri akčných scénach. Pri tých mi na perách zahral pobavený úsmev, keďže ani tu si režisér nenechal ujsť sebareflexívne pomrkávanie na diváka.

Na záver už iba dodám, že jediné, čo mi chýba z filmov Georga Lucasa je širší politický kontext, tzn. boj rôznych frakcií a pod, čo bolo najviditeľnejšie v novšej trilógii. Taktizovanie v úzadí tvorilo pre mňa asi to najzaujímavejšie z legendárnej Star Wars ságy. Pokiaľ by som teda mal úvodnú sériu zhrnúť, trúfam si povedať, že film funguje samostatne, aj ako pocta, aj ako začiatok nového, s funkčným prepojením na staré. Zároveň zostáva Star Wars: Sila sa prebúdza interpretačne i príbehovo otvorená, čím vkladá ešte väčšie očakávania do ďalšieho dielu a vývinu udalostí.

Hodnotenie: 9/10

Prevzaté z Filmpress.sk s povolením autora.