Na Febiofest zavítajú osobnosti európskej kinematografie

Spoznať tvorbu režisérov, ktorí zanechali stopu v európskej kinematografii 20. a 21. storočia a osobne sa s nimi stretnúť, budú môcť návštevníci 23. ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, ktorý sa uskutoční od 17. do 23. marca 2016 v Bratislave. Profilová sekcia Osobnosti klubového filmu uvedie výber z pestrej tvorby francúzsko-gruzínskeho barda Otara Iosselianiho, španielskeho režiséra Alberta Serru a českých filmárov Heleny Třeštíkovej a Petra Zelenku. Tvorcovia svoje snímky osobne uvedú pred festivalovým publikom a na pôde Vysokej školy múzických umení budú mať aj verejné masterclassy.

Jeden z najvýraznejších európskych filmárov súčasnosti, vyše 80-ročný Otar Iosseliani, sa filmovej tvorbe venuje už vyše polstoročia. Po štúdiách hudby, matematiky, mechaniky a po prácach námorníka i robotníka zakotvil pri filme. V bývalom Sovietskom zväze však jeho diela cenzurovali, a tak sa z rodného Gruzínska v túžbe po tvorivej slobode presídlil do Francúzska, kde žije dodnes.  

Takmer každý z jeho filmov získal množstvo ocenení, ku ktorým patria dve prestížne Veľké ceny poroty na MFF v Benátkách za filmy Les favoris de la luně (1984) a Et la lumiere fut (1989), cena FIPRESCI z Berlinale 1981 za film Pastoralí (1976). Jeho filmy pravidelne v oficiálnom výbere uvádzal festival v Cannes.

Pôvodná vlasť režisérovi, ktorého stratila, splatila dlh aspoň tým, že jeho snímky La chasse aux papillons a Adieu, plancher des vaches ocenila ako najlepšie zahraničné tituly rokov 1992 a 1998. V roku 2011 sa stal jeho film Chantrapas gruzínskym národným nominantom na Oscara. Na Febiofeste Otar Iosseliani osobne uvedie jeho najnovší film, Zimná pieseň (2015), ktorý sa zamýšľa nad koncom starého sveta a hodnotami toho nového, a poetickú komédiu, Ráno v Benátkách (2002), ocenenú Strieborným medveďom za réžiu a cenou FIPRESCI na Berlinale.

Držiteľ Zlatého leoparda zo slávneho festivalu v Locarne, španielsky režisér Albert Serra, si získal meno ako jeden z najnekompromisnejších mladých filmárov 21. storočia a zaradil sa tak do hviezdnej zostavy súčasných európskych nezávislých tvorcov ako Lisandro Alonso, Pedro Costa či Béla Tarr. 

Preslávil sa triptychom historických drám, z ktorých dve – Honor de cavalleria (2006) a Historky o mojej smrti (2013), osobne uvedie na Febiofeste. Premieňa v nich klasické literárne postavy Dona Quixotea, Casanovy a Draculu na fascinujúce princípy a odkazuje nimi aj na súčasnosť. Jeho novátorský a neortodoxný prístup ku kinematografii mu vyniesli prezývku „radikálny klasik“.

Česká dokumentaristka Helena Třeštíková, ktorá sa vo svojich dielach zameriava na medziľudské vzťahy a pozorným okom nahliada na sociálne problémy, nakrútila počas svojej kariéry viac ako 40 snímok. Získala mnoho ocenení a patrí k špičke európskej dokumentaristiky. V roku 2007 získala na festivale v Seville Cenu za najlepší európsky dokument roka – za film Marcela, o rok neskôr si na konto pripísala cenu Európskej filmovej akadémia Prix Arte za snímke René.

Po týchto dvoch unikátnych časozberných dokumentoch prichádza na Febiofest s novým filmom Mallory, v ktorom 13 rokov sledovala hlavnú hrdinku. S Mallory sa život nemaznal, ona sa však po pôrode syna dokázala vymaniť z drogovej závislosti a zvládla aj obdobie, keď sa ocitla s dieťaťom na ulici a žila ako bezdomovkyňa. Dnes pomáha tým, ktorých život pozná najlepšie – ľuďom na okraji spoločnosti. Po prvýkrát na Slovensku Helena Třeštíková osobne predstaví aj čerstvý film Zkáza krásou o kontroverznej Líde Baarovej, kedysi najväčšej československej filmovej hviezde, z ktorej však vzťah s Josephom Goebbelsom urobil nepriateľa národa a symbol kolaborantstva. Dokumentaristka Helena Třeštíková sa s herečkou stretla na sklonku jej života v rakúskom exile a natočila otvorenú spoveď kedysi milovanej a neskôr zatracovanej hviezdy na pozadí unikátnych materiálov z niekoľkých európskych filmových archívov a ukážok slávnych rolí Lídy Baarovej.

Febiofest špeciálne uvedie retrospektívu 8 filmov kultového režiséra Petra Zelenku. Festivaloví návštevníci si budú môcť pozrieť aj tragikomédiu Knoflikáří (1997), ktorá získala štyroch Českých levov a hlavnú cenu Tigra na festivale v Rotterdame, dočkajú sa aj legendárneho filmu Samotáři (1997), ku ktorému Petr Zelenka napísal scenár a stal sa najúspešnejším filmom roka. V kolekcii nebudú chýbať ani Rok ďábla (2002), Příběhy obyčejného šílenství (2005), Karamazovci (2008), všetky ocenené Českými levmi, ako aj jeho staršie hudobné dokumenty Visací zámek 1982-2007 (1993) a Mňága – Happy End (1996). Petr Zelenka osobne uvedie aj svoj najnovší film, komediálny fiktívny dokument, Stratení v Mníchove.

Febiofest tento rok vzdá v sekcii Slovenská filmová krajina Poctu bardovi slovenskej a česko-slovenskej kinematografie Dušanovi Trančíkovi a jednému z najoriginálnejších mladých talentov, režisérovi Aramisova, ktorý náhle skonal minulý rok.

Festivaloví diváci budú mať jedinečnú možnosť vzhliadnuť debutový film režiséra Dušana Trančíka Fotografovanie obyvateľom domu z roku 1968. Príbeh stretnutia niekoľkogeneračnej, priam typickej slovenskej rodiny pred rozostaveným rodinným domom, získal v roku 1969 Hlavnú cenu v kategórii hraných a experimentálnych filmov na Dňoch krátkeho filmu v Karlových Varoch.

Z bohatej vyše tri desaťročia trvajúcej filmografie uvedie Febiofest na festivalovom plátne dva unikátne filmy Dušana Trančíka: stredometrážnu snímku Šibenica, ktorá bola v tej dobe hranou filmovou alegóriou o násilí vyvolanom príchodom sovietskych vojsk do Česko-Slovenska a film Tryzna, ktorá sa k následkom okupácie vyjadrovala s priamočiarosťou dokumentu a čoskoro sa ocitol v trezore. Dušan Trančík počas svojej filmovej dráhy mnoho ráz zápasil s cenzúrou, na konte vyše tridsať hraných a dokumentárnych filmov, z ktorých mnohé získali uznanie aj v zahraničí. Je členom Európskej filmovej akadémie.

Vladimír Mičúch alias Aramisova sa stal jedným z najväčších prísľubov súčasného česko-slovenského filmu. Prísľubom, ktorý zostal nenaplnený, a aj preto dnes jeho tvorba vyvoláva stále veľké emócie. Jeho krátke filmy, ktoré vznikli počas štúdia na pražskej FAMU, sa pravidelne premietali po celom svete. S Cagey Tigers (2011) doputoval až do sekcie Cinéfondation pri festivale v Cannes. Kolekciu štyroch študentských filmov, ktorá vznikla z iniciatívy jeho spolužiakov na FAMU, uvedie Febiofest ako spomienku na tohto unikátneho tvorcu, ktorý bol jeho dlhoročným návštevníkom.

Divákom sa počas siedmich festivalových dní bratislavského Febiofestu predstaví vyše stovka snímok aj v sekciách V strede Európy, Slovenská filmová krajina, Klubový film dnes, Klubový Jukebox, Zrkadlo minulosti, Novinky ASFK,