Cinematik nezabúda na prvotiny tvorcov svetového formátu...

Tohtoročný už 11. ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch aj tento rok premietne filmy v špeciálnej sekcii nazvanej Eye on Films. Eye on Films je medzinárodnou platformou distribučných spoločností a festivalov, ktorú iniciovala francúzska spoločnosť Wide Management. Cieľom je prezentovať kvalitné prvé a druhé filmy režisérov z celého sveta. V súčasnosti má viac ako 110 partnerských organizácií vo vyše 40 krajinách, medzi ktoré patrí aj festival Cinematik.

V súčasnom ročníku sa v sekcii Eye on Films v rámci Cinematiku bude premietať snímka holandského režiséra Tjebba Penninga Čisté ruky (Schone Handen, 2015). Režisér nakrútil príbeh dobre zaopatrenej rodiny Sylivie a Eddieho žijúcej s dvoma malými deťmi v Amsterdame. Peniaze však pochádzajú z prosperujúceho obchodu s drogami, na čele ktorého stojí práve Eddie. Po policajnej razii sa Sylvia v záujme budúcnosti svojich detí rozhodne utiecť. Eddie ju však potrebuje udržať doma. Vie toho príliš veľa. Film bol nominovaný na Cenu divákov na Netherlands Film Festival.

Za mimoriadne zaujímavým dokumentom z roku 2011 stojí alžírska režisérka Safinez Bousbia. Jej prvý celovečerný dokumentárny film El Gusto rozpráva príbeh muzikantov, ktorých rozdelených vojnou po 50 rokoch znovu spojila hudba. Ide o pozoruhodný príbeh skupiny židovských a moslimských zabudnutých hudobníkov z roku 1940, ktorí boli so svojím 42-členným orchestrom priekopníkmi autentickej hudby Chaabi. Je to aj príbeh o tom, ako nádej a trvalé priateľstvo môže prevyšovať všetky rozdiely, a že nikdy nie je neskoro nasledovať svoje sny. Silný príbeh bol ocenený aj na filmových festivaloch v Pusane, Abú Zabi a Tribecce.

S príťažlivou témou k divákom prichádza aj režisérka Jihane Chouaib so svojím filmom Cesta domov (Mon souffle, 2015). Hrdinkou snímky je Nada, ktorá po návrate do rodného Libanonu zisťuje, že vo svojej vlastnej krajine sa už cíti cudzinkou. Namiesto domova nachádza opustený dom v troskách. Dedko, ktorý záhadne zmizol počas občianskej vojny, sa jej však neustále pripomína. Pociťuje, že na tomto mieste sa muselo stať niečo násilné. Mladá žena sa rozhodne pátrať po minulosti a objaví samú seba. Film uviedli na festivaloch v Pusane, Dubaji a Edinburghu.

Kontroverznú tému prináša čílsky film Alexa Anwandtera Nikdy nebudeš sám (Nunca vas a estar solo, 2016). Pablo, 18-ročný gej, ktorý sa rád oblieka do ženských šiat, sa stane terčom homofóbneho útoku. Jeho otec Juan, ktorý vychováva syna sám, má byť v práci práve povýšený. Juana však čakajú iné rozhodovania. Musí začať čeliť problémom, ktoré dlho zo svojho života vytesňoval. Impulzom k natočeniu Anwandterovho debutu bol skutočný prípad umučenia 24-ročného homosexuálne orientovaného muža, ktorý sa v roku 2012 stal symbolom boja za práva LGBTQ komunity v Čile.

Hrdinkami najnovšieho dokumentárneho filmu Hlavu hore (Cheer up) kanadskej režisérky Christy Garland sú mladé roztlieskavačky z oblasti polárneho kruhu vo Fínsku, ktoré v súťažiach vždy končia ako posledné. Opakovane sa snažia zlepšiť. Ich život je však náročný. Patricia, Aina a Mia postupne zisťujú, že si najprv musia uvedomiť, kým sú a kam patria. Odpovede na tieto otázky sú oveľa dôležitejšie než akákoľvek trofej, ktorú môžu získať. Snímka bola uvedená na Hot Docs v Toronte a tiež na medzinárodnom filmovom festivale v škótskom Edinburghu

Aktuálnej téme imigrantskej krízy sa venuje dánsky film režisérov Moritza Sieberta, Estephana Wagnera a Abou Bakara Sidibého Skokani (Les sauteurs). V severnom Maroku leží mesto Melilla, ktoré je istou zvláštnosťou. Melilla je španielskym územím v africkom štáte. Na úpätí hory nad mestom žije vyše tisíc utečencov z celej Afriky, ktorí sa snažia prekročiť pozemné hraničné pásmo medzi Marokom a Španielskom tvorené troma plotmi. Jedným z nich je aj Abou Bakar Sidibé z Mali, ktorý v dokumente vystupuje ako utečenec, a zároveň aj ako kameraman, či režisér. Dokument je neprikrášleným nahliadnutím do života afrických migrantov, v ktorom sa Abou viac ako rok pokúša dostať cez hranice. Film bol v roku 2016 uvedený na festivale v Berlíne a tiež na festivale Docs Against Gravity.

Horor Tu žije Diabol (O Diabo Mora Aqui) nakrútila dvojica brazílskych režisérov - Rodrigo Gasparini a Dante Vescio. Traja tínedžeri Ale, Magu a Jorge cestujú na víkend navštíviť svojho priateľa Apola na jeho rodinnú farmu. V rovnakom čase sa dvaja bratia Sebastião a Luciano pripravujú na duchovný rituál, ktorý je v ich rodine už po stáročia tradíciou. Po vzájomnom nočnom strete priatelia zisťujú, že to čo vždy považovali za strašidelné príbehy je viac ako živé. Ich úlohou je zabrániť zrodu zla a jeho ovládnutiu sveta.

MFF Cinematik každoročne venuje pozornosť aj detskému divákovi. V rámci sekcie, adekvátne nazvanej Cinematik Jr, sa tohtoročný výber opätovne zameral na animované filmy prinášajúce najmladším divákom neopakovateľný zážitok. Na filmy z tejto sekcie je vstup pre rodičov s deťmi voľný.

Francúzsky film Muno: Strážca mesiaca (Mune, le gardien de la lune) režisérov Alexandra Heboyana a Benoita Philippona prináša príbeh malého nezbedného fauna Muna. Muno bol úplnou náhodou menovaný Strážcom mesiaca. jeho úlohou je prinášať noc a strážiť sny. Svojou neskúsenosťou spôsobí nehodu umožňujúcu Pánovi Temnoty ukradnúť Slnko. Krajina sa ponorí do tmy a strachu. Len Muno môže vlastnú chybu napraviť. Animovaná snímka bola v roku 2015 ocenená na detskom MFF v Toronte Cenou detskej poroty. V slovenskom znení sa predstavia Juraj Kemka, Tatiana Pauhofová, Peter Rúfus a Ivan Romančík.

Podobne kúzelný a vizuálne pôsobivý je aj film z roku 1988 od režiséra Hayao Miyazakiho Môj sused Totoro (Tonari no Totoro). Hrdinkami filmu sú osemročná Satskuki a jej malá sestra Mei. Spoločne s otcom sa sťahujú na vidiek, aby boli bližšie k mame, ktorá je vážne chorá a leží v nemocnici. Dievčatá sa hneď po nasťahovaní pustia do upratovania a zútulňovania nového domova. Až kým jedného dňa neuvidí malá Mei pred domom zvláštnu bytosť, ktorú obe nasledujú. A tak sa skamarátia s dobráckym lesným duchom Totorom – chlpatou potvorkou veľkosti malého domu. Film bol v roku 1989 na Mainichi Film Concours ocenený ako Najlepší film.

Okrem spomenutých filmov Cinematik uvedie exkluzívne v slovenskej premiére aj nový slovensko-český filmu Pírko z pera Lucie a Petra Klein Svobodovcov. Dej filmu sa venuje Martine alias Shakire, ktorá vyrastala v detskom domove a ktorá nikdy nepoznala svojich biologických rodičov. Martina svoje predstavy o svete čerpá len z televíznych seriálov a vo svojich osemnástich rokoch po prvý krát vstupuje do krutej reality každodenného života. Snímka auten