Náhodné stretnutie na letisku priviedlo slovenského režiséra až k R. Scottovi

Slovenský film aktuálne slávi úspech na medzinárodnej scéne. Celovečerný dokument režiséra Mareka Mackoviča Okhwan na ceste za slobodou minulý mesiac vyhral hlavnú cenu a zároveň cenu divákov na španielskom filmovom festivale Rueda. Film vo viacerých vrstvách narába s motívom cesty. Tú si s dielom prešiel aj samotný autor projektu. 

Životopisný dokument o agilnom kórejskom aktivistovi, ktorý s naliehavým posolstvom bicykluje po svete, možno smelo označiť za režisérov prelom v kariére. A nielen preto, že niekoľko záberov z neho  použil v roku 2010 oscarový producent Kevin Macdonald v snímke Ridleyho Scotta Life in a Day.

„Niekto mi raz povedal, že mám ten film spraviť tak, aby som s ním bol spokojný, lebo to garantuje, že bude mať aspoň jedného spokojného diváka. To som aj spravil a z každého ďalšieho spokojného diváka sa úprimne teším. Teší ma hlavná cena festivalu a ešte viac cena divákov,“ zareagoval na dobrú správu o dvojitom víťazstve v Španielsku Mackovič.

KINEMAVIDEO3945.

Námet z letiskovej haly

Mareka Mackoviča spojila s Okhwanom šťastná náhoda, keď ho v roku 2009 stretol na letisku na Cypre. „V tom čase som akurát hľadal tému na film. Spomínam si, ako sa ma Okhwan opýtal, odkiaľ som. Očakával som, že nemá šajnu, kde je ,Slovakia', ako väčšina ľudí z takýchto vzdialenejších krajín. Dostalo ma, keď vychrlil: ,Ah, Slovakia – Žilina, Nitra, Marika Gombitová!' Keď som zistil, že Okhwan Yoon je chlapík, ktorý vtedy už siedmy rok cestoval okolo sveta na bicykli, aby zjednotil Kóreu, vedel som, že o ňom chcem spraviť film.“

Sedmička je pre Okhwanov príbeh tak trochu symbolická. Rovnaký čas strávil filmár pri realizovaní svojho celovečerného debutu, kým vypustil hotové dielo do sveta. Za tie roky ho Okhwan posunul pracovne, ale aj ľudsky. „Ako projekt to bola pre mňa obrovská škola. Učil som sa veľa o stavaní príbehu, o scenáristike, o strihu a o hľadaní toho podstatného. Ľudsky som sa zas učil trpezlivosti, zvládať nepredvídateľné situácie a prekonávať kultúrne rozdiely. Bol to taký intenzívny kurz života,“ konštatuje. „Okhwan ako človek je nesmierne vytrvalý a neohrozený, to ma inšpiruje dodnes.“

Marek Mackovič nemá prehnané očakávania, že film bude trhákom, ale potenciál zaujať vnímavého diváka je v prípade takého silného a autentického námetu nepopierateľný. „Okhwan rieši, čo každý jeden z nás – hľadá šťastie, len on zachádza do extrémov,“ približuje režisér, ako vníma protagonistu filmu. „Vďaka týmto extrémom si môžeme podobné vzorce správania všimnúť sami na sebe, ak budeme k sebe úprimní. Pred niečím stále utekáme a za niečím sa stále naháňame. Chceme, aby náš život dával zmysel. Chceme byť šťastní a často kvôli tomu trpíme. Možno práve vďaka takémuto zrkadlu sa Okhwanova misia hlboko dotýka každého z nás.“