Jiří Mádl vo svojej kariére úspešne strieda posty pred kameru a za ňou

Na streche je druhým celovečerným filmom v réžii Jiřího Mádla. Hlavných úloh v príbehu starnúceho, osamelého muža, ktorého náhodné udalosti spoja s mladým Vietnamcom na úteku, sa zhostia Alois Švehlík a Duy Anh Tran.

Príbeh

Profesor Rypar (Alois Švehlík) poskytne dočasné útočisko Songovi (Duy Anh Tran), mladému Vietnamcovi, ktorého našiel ukrytého na streche svojho domu. Môžu však dvaja takto odlišní ľudia vôbec zdieľať jeden priestor bez toho, aby nastala katastrofa? Pomôže v tom ich drzý plán? Spolužitie nevraživého pána, rozhnevaného na celý svet, ktorý mu neuchopiteľne uniká, a mladíka, ktorý hľadá východisko zo zúfalej situácie v neznámom meste, prináša mnoho trecích plôch, tragikomických situácií, ale i prekvapivých nápadov a riešení. Každý z nás totiž potrebuje, aby ho niekto potreboval. A Song potrebuje okrem teplého oblečenia a strechy nad hlavou niekoho, komu bude dôverovať a kto bude dôverovať jemu. Dá sa však veriť neznámemu chlapcovi? Profesor Rypar sa o to pokúsi aj za cenu, že musí sem-tam poľaviť zo svojich zásad a jeho strecha sa musí trochu rozšíriť. Ale dokáže Song túto dôveru skutočne oplatiť?

KINEMAVIDEO4880.

O filme

Jiří Mádl vo svojej kariére úspešne strieda posty pred kameru a za ňou. V posledných rokoch patrí k vyhľadávaným českým hercom, s úspechom sa ale stretol aj jeho štart na poli réžie. Za debut Pojedeme k moři, ktorý v domácich kinách videlo viac ako 100 tisíc divákov, získal pri vyhlasovaní Cien českej filmovej kritiky 2015 Cenu RWE pre objav roku.

Na scenári filmu Na streche začal pracovať v dobe štúdií v Spojených štátoch. „V New Yorku som rok býval na internáte s ázijským ilegálom. Môj kamarát si prešiel podobným osudom ako Song – hlavná postava v scenári. Bol som nakoniec súčasťou toho dobrodružstva počas takmer troch rokov a viem, čo pre mňa táto skúsenosť znamená a ako veľmi to môže osloviť, a najmä pobaviť publikum,“ hovorí Jiří Mádl.

Podobne ako pri svojom debute chcel, aby snímka Na streche pôsobila horkosladkým dojmom. „Na streche je príbeh o stretnutí s niekým, koho považujeme za cudzinca, no môže byť súčasťou, ktorá nám chýba. Ak máte parťáka, môže byť život zatratenca , ktorého nikto nechce, celkom zábavný. Trocha ilegálneho správania s úmyslom niekomu pomôcť je motorom tohoto filmu,“ hovorí režisér.

Producentkou filmu je Monika Kristlová zo spoločnosti Dawson Films, v ktorej produkcii vznikla napríklad snímka 3 sezóny v pekle, ocenená 3 Českými levmi. Koproducentmi sú Česká televízia, Barrandov Studio, innogy, Barbara Janišová Feglová zo slovenskej spoločnosti Hitchhiker Cinema, ďalej spoločnosť InVestito a RTVS. Film vznikol s podporou Státního fonud kinematografie, Audiovizuálneho fondu a Nadačního fondu Praha ve filmu Prague Film Fund. Film vznikol pod záštitou starostky Prahy 2 Mgr. Jany Černochovej. Film vznikol s podporou programu Kreatívna Európa – MEDIA.

„S Jirkou Mádlom sme sa pred časom stretli pracovne a on mi najskôr ponúkal námet na iný film. Zhodou okolností – a myslím, že to bola šťastná zhoda – sme sa nakoniec dohodli na realizácii filmu Na streche,“ spomína producentka Monika Kristlová. „Hovorili sme o scenári a ja som vedela, že si obaja želáme nakrútiť rovnaký film. Zhodli sme sa aj vo všeobecnejších pohľadoch, a to bolo rovnako dôležité ako námet a scenár dohromady. Nakrúcanie filmu je dlhá a náročná cesta, a takto dlhý čas jednoducho chcete stráviť s niekým, s kým vás to baví a komu veríte. Teda ja rozhodne áno. A cesta filmu Na streche niekedy vyzerala, že je nekonečná, alebo má cieľ v inej galaxii.“

Na dlhú spoločnú cestu sa s Jiřím Mádlom vydali a film teraz smeruje k vytúženému cieľu – k divákom. „Pre mňa je príbeh filmu Na streche o potrebe spolunáležitosti. Je o ľuďoch, ktorí tú spolunáležitosť potrebujú viac, než ktokoľvek iný, pretože sa ocitli v situácii, kedy im chýba možnosť sa oprieť o rodinu, kamarátov alebo partnerov. V ich živote sa objaví človek, ktorý, hoci sa to zdá na prvý pohľad nereálne, im tú potrebu spolunáležitosti naplní. Na streche je príbeh plný života, kedy chvíľu plačete a potom sa zase smejete,“ dodáva producentka.

Rypar je pirát, raz by som chcel byť ako on– hovorí režisér Jiří Mádl

Scenár vznikal pôvodne ako príbeh imigranta, ktorý sa v neznámej zemi dostane do ťažkej situácie, ale finálna verzia filmu ukazuje, že je možno oveľa viac príbehom pána Rypara, starnúceho muža, ktorý v absurdnej situácii nájde impulz, aby ešte svoj život celkom nezabalil. Súhlasíte? Kedy sa vám začalo ukazovať, že možno bude Ryparov príbeh dôležitejší než Songov?

Song možno vznikol v mojej hlave ako prvý, pretože mal predobraz v kamarátovi, čo so mnou býval v New Yorku. Ale nevnímam ani jedného ako hlavného. Ono sa to môže zdať, pretože Rypar je dejotvornejší, Song má dané limitácie, čo môže a nemôže. Ale pre mňa je to film o nich dvoch.

Starý, nevraživý chlapík a mladý cudzinec, stratený v zemi, kde nikoho nepozná. Je to bizarná dvojica, ale zaslúži si divácku náklonnosť. Čím by mal ich príbeh podľa vás diváka chytiť najviac?

Drzosťou, humorom a chuťou do života, ktorá zo Songa s Ryparom vyžaruje. Zároveň verím, že všetci by sme boli radi schopní správať sa trochu ako Rypar. Alebo ja teda určite. Asi som ho aj preto napísal, že by som rád raz bol taký. Koná celkom tak, ako to cíti, vtipkuje, vymýšľa, keď sa nahnevá, vybuchne. Zároveň pomáha, odpúšťa. Je tvrdý a nežný zároveň. Ten kontrast je vždy lákavý.

Bude pre mladých divákov zaujímavý starý protivný Rypar? 

Verím, že áno. Je to pirát, starú ma len kožu. Celkovo si myslím, že tento film je skôr pre určitý typ diváka než pre určitú vekovú skupinu.

Rypar má v sebe niekoľko vrstiev, ktoré ako diváci postupne odhaľujeme. Je protivný, nadurdený, ale aj zábavný, sarkastický a láskavý. Pridali by ste ešte niečo?

To už nech pridá divák.

Ktorú z jeho podôb máte najradšej?

Najradšej mám to, čo je za tým, ako sa tvári a čo hovorí. Chvíľku nadáva Songovi, že by sa mal vrátiť do Vietnamu, pretože Vietnamci len falšujú tenisky a neplatia dane, ale keď sa Song rozkašle, okamžite začne riešiť, že mu nie je dobre. S tou „zakabonenou“ tvárou a nevrlým správaním cíti, že je znova užitočný.

Alois Švehlík je určite obrovským prínosom pre túto úlohu, je absolútne uveriteľný, veľmi presný v dávkovaní jednotlivých emócií. Ako sa vám s ním pracovalo?

Skvelo, cítil som z neho ohromnú chuť si Rypara zahrať. Veľa som sa naňho pýtal kolegov, hercov aj režisérov. A takým spoločným menovateľom ich referencií bolo, že rád pracuje s maldými a je otvorený rôznym prístupom. To sa potvrdilo. Snažil som sa, aby som mal naňho vždy čas a po každom ďalšom dni som už ani nevedel, ako mu dávať najavo svoju radosť z toho, že tam je.

Vaša herecká kariéra sa súbežne prelína s režijnou, ale vo svojom filme sa neobjavíte ani v malej úlohe. Je to preto, že ste sa pre žiadnu necítili vhodný, alebo nechcete trieštiť pozornosť a sústredíte sa výhradne na réžiu?

Ja by som to zrejme zatiaľ nedokázal. Keď režírujem, som v inom stave mysle než pred kamerou, pomaly si ani nezaviažem šnúrky, nie ešte aby som sa sústredil na úlohu.

Ste autorom scenára i režisérom. Keď začínate nakrúcať, má pre vás už pr