Na streche - na príbehu so silnou výpoveďou pracovali aj slovenskí filmári

„Práca na komornom filme rozhodne nie je nuda, bola to trpezlivá práca, perfektne pripravený režisér a scenárista Jiří Mádl, zhoda a súlad...,“  takéto aj iné pozitívne tvrdenia spájajú slovenských filmárov, ktorí sa podpísali pod novú česko-slovenskú snímku Na streche. Film je v našich kinách ešte len od včera a pred sebou má prvý víkend. Komorne ladený príbeh o nečakanom priateľstve má črty tragikomédie a istú univerzálnosť. Divák zďaleka nemusí byť ani starnúci mizantropický profesor, roky zavretý vo vlastnom byte, ani mladý Vietnamec hľadajúci svoje miesto v európskej metropole, aby sa ho príbeh o ich náhodnom stretnutí dotkol na tom správnom mieste a možno mu aj povedal viac o ňom samom a o tom, ako to medzi ľuďmi chodí.

Podľa oceňovaného slovenského kameramana Martina Žiarana je dôležité presvedčenie, že vzniká niečo zaujímavé, potrebné a originálne. Rád spolupracuje s hercami, baví ho pre nich pomocou svetla vytvárať priestor, v ktorom ožívajú ich postavy a tiež pomáhať režisérovi zachytiť momenty, ktoré svojou neopakovateľnosťou vytvárajú jednotlivé scény. „Nie je to nič, pri čom by som sa ako kameraman nudil, to určite nie. Je to trpezlivá práca o správnom postavení kamery, vytvorení pôsobivej svetelnej atmosféry a poctivom a citlivom zachytení hereckej akcie,“ povedal o práci na filme Na streche Martin Žiaran. Ten pravý obrazový jazyk hľadal od začiatku spolu s režisérom, ktorý mal presnú predstavu o tom, ako by mal film vyzerať.

KINEMAVIDEO4880.

„Spolupráca s Jirkom bola super, čo mi bolo jasné hneď po prvom stretnutí, už vtedy som mal pocit, že sme si sadli a že je to obojstranné. Príjemne ma prekvapilo, ako rozmýšľa o svojom filme. Čo ním chce povedať, prečo ho chce točiť a ako ho chce točiť. Keď som si prečítal scenár filmu Na streche, oslovila ma v prvom rade jeho téma a tiež to, ako jemne a krehko bol napísaný. A rovnakým spôsobom bolo potrebné pristúpiť aj k samotnej realizácii,“ dodal. 

Herecká práca je vo filme jednou z dominantných. Výrazná dvojica hlavných hereckých predstaviteľov – skúsený herec, ktorý sa bravúrne zhostil postavy bývalého učiteľa Rypara Alois Švehlík a neherec, ktorý sa vďaka filmu prepracoval na začínajúceho talentovaného herca Duy Anh Tran, ktorý si zahral nelegálneho prisťahovalca z Vietnamu, pôsobí absolútne kompaktne a to aj vo svojej nesúrodosti. Do úlohy mladej susedky obsadil režisér slovenskú herečku Máriu Bartalos, ktorá vytvára dvojicu s Vojtěchom Dykom. „Spolupráca s režisérom Jirkom Mádlom a kameramanom Martinom Žiaranom bola výborná. Vždy, keď cítite zhodu a súlad, je to pre herca veľká opora. Na Jirkovi sa mi zvlášť páčilo, ako dokázal v príbehu spojiť starý svet a novú dobu a ako dal svojmu hrdinovi šancu, aby takmer na konci života prežil zmenu a naplnenie. Pre mňa je perfekcionalista a to isté by som mohla povedať aj o sebe. Čo sa týka spoluprác, celkovo som na pľaci rada so staršími, skúsenejšími hercami a aj keď som s pánom Švehlíkom nemala veľa interakcie, už v jednom dialógu bolo cítiť, ako je dôsledne pripravený. Mala som pred ním veľký rešpekt a trému, no ukázal sa ako mimoriadne úctivý a vnímavý  a nedal mi pocítiť žiaden profesný rozdiel medzi nami,“ povedala Mária Bartalos, ktorú diváci poznajú aj z filmov Trhlina či Backstage.

Slovenský vklad vo filmárskom tíme pri filme Na streche výraze posilnila aj umelecká maskérka Michaela Kicková. Aj keby si divák možno povedal, že pri tomto filme maskérka ani nemusela byť, opak je pravdou. Práve v prípade, keď ide o dvoch civilných mužov je potrebné, aby mejkap mali, ale aby ho zároveň nebolo vidieť. Aj v tom je práca umeleckej maskérky. To, čo Michaelu Kickovú na svojej profesii najviac baví, je dávať tváram presný charakter a tiež komunikácia s tímom, ktorú v tomto prípade hodnotila veľmi pozitívne. „Najviac ma prekvapil Jirko tým, ako bol perfektne pripravený. Nech som sa ho opýtala na čokoľvek, vždy vedel okamžite odpovedať. Mal na mňa presné požiadavky, ako majú postavy vyzerať. Klobúk dole pred jeho profesionálnou prípravou. S Martinom Žiaranom máme za sebou už veľa spoluprác. Je to kameraman, ktorý maskérom veľmi pomáha; tým, ako svieti, ako komponuje zábery. A tak to má byť – kamera a maska sú úzko späté. Ako umelecká maskérka mám pri sebe „trio“, ktoré vytvára výtvarnú zložku vo filme, je to kameraman, kostýmový výtvarník a architekt. Farby, svetlo, dekorácia, kostým, masky. To je to, čo si bežný divák zrejme neuvedomí, ale je to všetko úzko prepojené. Film je, podľa mňa, obrazovo veľmi krásny,“ dodala Michaela Kicková, ktorá pracovala aj na filmoch Trhlina, Dôverný nepriateľ, Čiara, Čistič.

V rámci koprodukcie zastupovala slovenskú stranu aj producentka Barbara Janišová Feglová so spoločnosťou Hitchhiker Cinema. Stojí za výraznými dokumentárnymi filmami a cyklami dokumentov s presahom k občianskej angažovanosti; ako hovorí, hraný film je iné sústo a jeho proces sa riadi inými pravidlami. „Pre niektoré témy je však atraktívnejší, príbeh diváka musí vtiahnuť, narába s ním veľmi cieľavedome. V dokumentoch hľadáte pravdu a usilujete sa ukázať ju divákovi čo najautentickejším spôsobom. Častokrát sa veci vyvíjajú v procese a nemáte istotu, ako to dopadne, je to dobrodružná cesta. V istých momentoch mám pocit, že pre dokumentaristu je jeho film viac motivovaný vnútorným poslaním a ten “punkový” spôsob práce má väčšiu hodnotu než samotný výsledok. Máme vo vývoji štyri hrané scenáre, chcela som byť k skúsenosti s hraným filmom o krok bližšie. Z mnohých vecí som úprimne prekvapená a vidí sa mi, že sa oplatí neponáhľať sa,“ povedala Barbara Janišová Feglová.