Šesť filmov, ktoré sa oplatí vidieť na Visegrad Film Fore 2019

Od 19. do 23. Marca, ôsmy ročník medzinárodného podujatia Visegrad Film Forum uvedie oscarovú ROMU od Alfonsa Cuaróna či čiernobielu road-movie Nebraska so 6 nomináciami na Oscara. Diváci nájdu v programe aj dokument Bez názvu od Hanekeho dvornej strihačky Moniky Willi, (a)politický dokument Proces od favorita áčkových festivalov Sergeja Loznicu, Cameraperson, autobiografický debut Kirsten Johnson s premiérou na festivale v Sundance, a dokumentárny film z prostredia Tel Avivu Central Bus Station. Všetko za osobnej účasti tvorcov.

Láska. Odvaha. Nádej. Zmena. Domov. ROMA.

„ROMA je pokusom zachytiť spomienku na udalosti, ktoré som prežil pred takmer päťdesiatimi rokmi.“ tvrdí oscarový režisér Alfonso Cuarón. „Je sondou do mexickej spoločenskej hierarchie, v ktorej je spoločenská trieda dodnes zvrátene previazaná s etnicitou a najviac zo všetkého je dôverným portrétom žien, ktoré ma vychovali vo viere v lásku ako záhadu prekračujúcu priestor, pamäť a čas.” pokračuje Cuarón. Jeho najnovší film si z filmového festivalu v Benátkach odniesol hlavnú cenu a nedávno získal  Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film. Snímku si budú môcť diváci pozrieť  na veľkom plátne za osobnej účasti filmového architekta Eugenia Caballera.

Čiernobiele putovanie bez sentimentu. Nebraska.

Ukázať odvrátenú tvár Ameriky priamočiaro a bez emočného nátlaku sa podarilo režisérovi Alexandrovi Paynovi v čiernobielej  road-movie Nebraska. Film pritiahol pozornosť kritikov a získal nomináciu na Zlatú Palmu v Cannes a šesť nominácii na Oscara. „Vyhral som milión dolárov,“ hovorí Woody Grant, pomaly osemdesiatročný dôchodca zo štátu Montana, a máva listom z vydavateľstva typu Reader’s Digest. Donúti syna aby sa s ním vydal na cestu z Montany do Nebrasky vyzdvihnúť výhru. Syn neochotne odchádza aj keď tuší, že otcov výherný tiket je len jeden z mnohých personalizovaných letákov rozoslaných po Amerike. Film bude uvedený kameramanom Phedonom Papamichaelom.

Cesta s otvorenými očami a mysľou. Bez názvu (Untitled).

Napriek tomu, že Monika Willi nikdy film neštudovala, uchytila sa pri takých režiséroch ako sú Michael Haneke a Michael Glawogger. Na Visegrad Film Forum 2019 uvedie film Bez názvu (Untitled) od druhého spomínaného režiséra a zároveň bude mať  prednášku, na ktorej sa okrem iného bude venovať aj spolupráci s Michaelom Hanekem, s ktorým pracovala na filmoch ako Biela stuha, Láska či najaktuálnejšom Happy Ende.

V decembri roku 2013 sa vydal režisér Michael Glawogger na osudnú cestu za dokumentom. Ako pozorovateľ pútnik chcel cestovať okolo sveta a zachytiť ho v jeho celistvosti, bez toho aby si vymedzil tému, mal pevný plán alebo vydával predbežné súdy, vedený len princípom šťastnej náhody či prozreteľnosti. Bohužiaľ v roku 2014 umiera na maláriu a jeho cesta sa končí. Spracovať nakrútený materiál sa stal pre Glawoggerovu strihačku Moniku Willi povinnosťou voči zosnulému. Vydáva sa teda do strižne a bez vedenie režiséra film dokončuje. Cesta do sveta s očami a mysľou, ktoré sú otvorené - pozorovanie, počúvanie a zažívanie. Šťastná náhoda je koncept – na nakrúcanie aj strih filmu.

Dráma je skutočná, no príbeh je vymyslený. Proces.

Unikátne archívne zábery sú rekonštrukciou jedného z prvých vykonštruovaných politických procesov zosnovaných Stalinom, ktorý sa odvíja sťa divadelné predstavenie s hercami, ktorí klamú sami sebe, obecenstvu aj celému svetu. „Rozhodol som sa urobiť film, tak aby mal divák šancu stráviť dve hodiny v ZSSR v roku 1930. Aby videl a zažil moment, keď bol stroj štátneho teroru, stvorený Stalinom, uvedený do akcie,” hovorí samotný režisér filmu Sergej Loznica, ktorý film predstaví na Slovensku v premiére.

Čo znamená nakrúcať a byť nakrúcaný? Za kamerou (Cameraperson).

Oceňovaná kameramanka Kirsten Johnson, ktorá sa podieľala na oscarovom dokumente Citizenfour: Občan Snowden, uvedie na Visegrad Film Forum 2019 svoj osobný debut, odpremiérovaný na festivale v Sundance. . Počas svojej 25 ročnej kariéry zachytila tisíce ľudských drám. V pôsobivej koláži zo záberov, ktoré za túto dobu nazbierala, kladie intenzívnu otázku nad vlastnou prácou a dokumentaristikou ako takou. Je etické natáčať vlastnú matku, ktorej myseľ zakaľuje Alzeihmerova choroba? Kedy má dokumentarista, ktorý sa stane svedkom nebezpečnej situácie, zasiahnuť a kedy sa má len dívať?

Mesto pod jednou strechou. Central Bus Station.

Dokument, ktorý získal zvláštne ocenenie na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, osobne uvedie jeho režisér Tomáš Elšík spolu s hlavným predstaviteľom Yonathanom Mishalom. „Pro mě Central bus station není jenom divným místem, ale je také místem, kde si každý může najít kousek domova,“ tvrdí režisér. Telavivská autobusová stanica bola ešte nedávno najväčšia na svete. Predimenzovaný priestor však neslúži plne pôvodnému zámeru – priviesť sem zástupy ľudí, ktorí zmätení iluzívnym dizajnom interiéru podľahnú nákupnej horúčke. Z betónového monštra, ktoré sa nebude dať ani ľahko zbúrať, sa postupne stalo útočisko, ktoré dočasne obsadzujú ľudia z okraja spoločnosti – utečenci, kriminálne živly, prostitútky. Režisér snímky, rovnako ako jej hlavný hrdina, turistický sprievodca Yonathan, sa v dokumente vyznávajú z fascinácie jedným z divov sveta zbytočnosti i mikrokozmom tých, ktorí tam žijú.