Výborné komédie na tieto dni, ktoré možno nepoznáte

Karanténa nie je žiadna sranda, ale to neznamená, že je zakázané sa baviť. Takže sme sa rozhodli vám predstaviť v našich končinách desať (teda vlastne viac) menej známych komédií. Ide o staršie tituly, pretože k tipom na novšie filmy sa bežne dostanete na sociálnych sieťach. Snáď si teda nájdete pár kúskov, ktoré zaujmú, a strávite s nimi pár príjemných chvíľ. Dosť často ich vytvorili esá svojho oboru, takže je rozhodne z čoho vyberať.

Séria The Thin Man (r. W.S. Van Dyke, r. Richard Thorpe, r. Edward Buzzell, 1934-1947)

Hrdinami adaptácií kníh Dashiella Hammetta sú detektív Nick Charles (William Powell) so svojou manželkou (Myrna Loy). Tí sa pravidelne priplietajú ku komplikovaným prípadom, ktoré by bez problémov mohli fungovať ako námety ku klasickým filmom noir. No rovnako tak sú ich paródiami. Základnými stavebnými jednotkami série šiestich filmov sú prekvapivé zvraty, cynický humor a najmä skvelá chémia medzi obomi predstaviteľmi. Jednotlivé časti sú kvalitatívne relatívne vyvážené a ponúkajú aj po rokoch veľmi dobrú zábavu. Je preto škoda, že túto sextalógiu zavial čas prachu a málokto ju pozná. Niektoré hlášky totiž naozaj stoja za to a rozuzlenia takisto dokážu väčšinou prekvapiť. Prvý diel získal 4 oscarové nominácie v hlavných kategóriách. Konkrétne najlepší film, réžia, scenár a herec v hlavnej úlohe. Zaslúžene.

His Girl Friday (r. Howard Hawks, 1940)

Druhé filmové spracovanie divadelnej hry Na titulnej strane sa od ďalších verzií odlišuje jedným základným faktom. Jeden z hlavných hrdinov je tentoraz žena (Rosalind Russell). Takže okrem skvelej satiry sa divák dočkal aj romantickej linky a množstva partnerského podpichovania. Predlohe tak pridáva ďalšiu úroveň humoru a tento fakt zužitkoval legendárny Howard Haws (Leopardia žena, Dvadsiate storočie) na výbornú. V (pre niekoho až príliš) divokom tempe sa tak odvíja príbeh novinárov, čakajúcich na výsledok jedného súdneho procesu. Referenčný titul žánru screwball comedy s excelentným scenárom, úžasnými hereckými výkonmi (ktorým tradične kraľuje Cary Grant) a jemnou romantikou. Takisto odporúčame ďalšiu verziu tejto látky pod názvom Na titulnej strane od Billyho Wildera. V nej ostali pohlavia hrdinov zachované, takže v nej mohli opäť raz spoločne zažiariť Jack Lemon a Walter Matthau.

Woman of the Year (r. George Stevens, 1942)

Ženská emancipácia bola témou pre kinematografiu už v 40. rokoch. A neexistovala lepšia herečka na stvárnenie týchto úloh ako Katharine Hepburn. Tu sa na plátne prvýkrát stretla so svojim životným partnerom Specerom Tracym (natočili spolu 9 väčšinou výborných filmov) a ich iskrenie je nenapodobiteľné. Pokus o manželstvo pohodového športového redaktora s ambicióznou novinárkou prináša množstvo vtipných situácií, ale aj smutných životných právd. Vyznenie konca možno v tejto dobe niekoho naštve, no to sa dá bez problémov odpustiť ako daň za výborný film. Navyše záverečné kuchynské sólo hlavnej hrdinky je očarujúce. Oscar za scenár a nominácia pre Katharine Hepburn.

Arsenic and Old Lace (r. Frank Capra, 1944)

Uznávaný spisovateľ (Cary Grant) sa oženil a chce predstaviť svoju životnú lásku (Priscilla Lane) svojej rodine. Má to však nejeden problém. Aký? Neprezradím. Odporúčam si o deji nič nezisťovať a rovno sa na túto čiernu komédiu vrhnúť. Je v nej mnoho zvratov aj gagov, ktoré dokážu kráľovsky držať bránice v pohotovosti. Akurát je to občas možno až príliš šialené a nezaškodil by nejaký time out na nadýchnutie. Je to chaos, ale zábavný chaos, ktorý trpí akurát prepálenou dĺžkou. Frank Capra natočil mnoho lepších aj sústredenejších kúskov (napr. Život je krásny, Pán Smith prichádza), ale málokedy sa odviazal tak ako v tomto prípade.

One, Two, Three (r. Billy Wilder, 1961)

Šéf berlínskej pobočky Coca Coly dostane za úlohu postrážiť nezbednú dcéru svojho šéfa. To sa mu ale nepodarí. Dievčina sa na opačnej strane berlínskeho múru zamiluje, vydá a otehotnie so zanieteným komunistom. Ostáva jediné. Treba bolševického mládenca prerobiť na kapitalistu. Znie to šialene a v skutočnosti je to ešte šialenejšie. Billy Wilder (Niekto to rád horúce, Poistka smrti) si dal za úlohu natočiť najrýchlejšiu komédiu histórie a s veľkou pravdepodobnosťou sa mu to podarilo. Geniálna konverzačka, ktorá sa začína iba rozbiehať tam, kde konkurencia naráža na svoje limity. Množstvo geniálnych scén, neuveriteľná kanonáž vtipov a ako bonus neuveriteľný James Cagney s plánom na každú situáciu. Jedna z najlepších komédií histórie, ktorá je u nás trestuhodne pod radarom.

It's a Mad Mad Mad Mad World (r. Stanley Kramer, 1963)

Skupina náhodných svedkov autonehody sa dozvie o zakopanom balíku veľkej sumy peňazí. Nikto z nich neupovedomí políciu a všetci sa rozhodnú získať „poklad“ pre seba. Začína veľký závod. Filmov na podobnú tematiku je niekoľko. Stačí si spomenúť na Zuckerove Miliónové preteky, Edwardsove Veľké závody alebo Needhamov Veľký závod. Snímka Stanleyho Kramera je z nich je však najvýraznejšia. Celý trojhodinový (!) film sa odohráva v zbesilom tempe a je okrem iného aj poctou klasickým groteskám. A nie je to cítiť iba obsadením Bustera Keatona. Kreatívne vymyslené gagy spoliehajú na tvrdú prácu kaskadérov aj choreografickú hravosť. Pokiaľ vás vydesila dĺžka, tak existuje aj o polhodinu kratšia verzia.

Happy End (r. Oldřich Lipský, 1967)

Oldřich Lipský patril k najvýraznejším československým režisérom. Určite všetci poznáte klasiky Marečku, podejte mi pero, Adéla ješte nevěčeřela alebo Limonádový Joe. V jeho filmografii je však aj viacero skrytých pokladov. A Happy End je jedným z nich. Najzaujímavejší je svojou formou. Celý jeho príbeh sa totiž odohráva odzadu. A nie je to podobný princíp ako pri Nolanovom Memente. Lipský zašiel ešte ďalej a celý film sa odohráva reverzne. Vrátane akcií a dialógov. Je to originálne, vtipné a mimoriadne zaujímavé. Celé to pôsobí až experimentálnym dojmom, no aj napriek tomu sa nezabúda na kontakt s divákom. V televíziách bohužiaľ tomuto skvelému počinu nedávajú toľko priestoru, koľko by si zaslúžil, takže ho málokto pozná. A je to veľká škoda.

E poi lo chiamarono il magnifico (r. Enzo Barboni, 1972)

Tom (Terence Hill) je posledný muž, ktorého si viete predstaviť na divokom západe. Je mierumilovný, citlivý a tak trochu zženštilý. Posledné prianie jeho otca tak neprekvapivo znie, aby sa z neho stal poriadny chlap. Táto úloha je zverená trojici desperátov, ktorí netušia aká ťažká cesta ich čaká. Terence Hill fungoval aj bez Buda Spencera. Výborný komediálny spaghetti western má všetko, čo dobrá zábava potrebuje. Funkčnú zápletku, zábavné charaktery aj veľkú porciu gagov. Klasický príbeh z divokého západu je rozprávaný skrz postavu, ktorá je väčšinou používaná ako komická figúrka. Pre predstavu napíšem, že ide o niečo, ako keby ste pozerali na spin-off Castlepoola z Winnetouoviek. Osviežujúci prístup slávil úspech a a ak tento počin nepoznáte, je najvyšší čas to napraviť. A pokojne aj s úžasným českým dabingom.

Being There (r. Hal Ashby, 1979)

Divácky menej ľúbivý (a ľúbený) predchodca Forresta Gumpa. Chance (geniálny Peter Sellers) je prostučkým záhradníkom, ktorý sa dostane do veľkého sveta politiky. A zrazu jeho myšlienky ovplyvňujú vnímanie ľudí. Projekt Hala Ashbyho (Návrat domov, Harold a Maude) môže byť vnímaný ako spoločenská dráma, zžieravá satira alebo tradičná komédia. Záleží od uhla pohľadu, no najdôležitejšie je, že funguje parádne ako všetko z toho. To, že sa v politike na vysokých postoch vyskytujú aj nie úplne najbystrejší jedinci, poznáme z vlastných skúseností nielen vizuálne, takže nadčasovosť a univerzálnosť tohto diela je jednoznačná. Krásna záležitosť ocenená Oscarom za vedľajšiu mužskú rolu pre Melvyna Douglasa. Viac by si však najprestížnejšiu sošku zaslúžil Peter Sellers.

To Be or Not to Be (r. Alan Johnson, 1983)

Pôvodne som chcel dať do výberu (predsa len lepší) originál Ernsta Lubitcha, no zárezov zo 40. rokov je tu dosť a tento remake pôvodnej verzii hanbu rozhodne nerobí. Píše sa rok 1938 fašisti obsadzujú Poľsko. Do odboja proti tyranii je zhodou okolností dotlačený aj istý divadelný súbor. Jeho majiteľ však musí okrem partizánskej činnosti bojovať aj o svoje manželstvo. Mel Brooks (tentoraz iba ako herec) exceluje v diabolskej komédií plnej pretvárky, nebezpečia a originálnych plánov. Brilantnosť tohto filmu (a aj originálu) spočíva v tom, že keby sa trochu ubralo na absurdite, mohlo ísť o regulárny špionážny thriller. Túto hranicu ale tvorcovia prekračujú málokedy a napätie sa buduje (zdanlivo) iba tak mimochodom. Je to nápadité, vtipné, svižné a okorenené niekoľkými majstrovskými scénami.