Silný príbeh mladej ženy, ktorá opúšťa rodnú komunitu, aby hľadala šťastie

Ako hlboko žijeme vo „svojej“ názorovej bubline? Čo sa stane, ak vystúpime zo zabehnutých pravidiel a otvorí sa nám úplne nový a nepoznaný svet? Do akej miery nás určujú hodnoty, ktoré sme žili od útleho detstva? Ako veľmi sme ovplyvňovaní svojou rodinou či zvykmi, ktoré v úzkom spoločenstve bezproblémovo fungujú? Ako sa z týchto pravidiel vymaniť? Kým naozaj som? Reflexiu na tieto otázky prináša aktuálne miniséria Unorthodox, ktorú vo štvrtok 26. marca 2020 uviedla aj na slovenskom trhu (s českými titulkami) streamovacia služba Netflix.

Seriálový dej vychádza zo skutočného života dnes tridsaťtriročnej Deborah Feldman. Autobiografia Unorthodox: The Scandalous Rejection of My Hasidic Roots v čase vydania (2012) spôsobila veľký rozruch. V centre príbehu stojí Ester (po domácky Esty), ktorá žije v ortodoxnej židovskej komunite Williamsburg v newyorskom Brooklyne. V chasidskej komunite ju hanlivo volajú sirota. Nie však preto, že by jej rodičia boli fyzicky mŕtvi. Estyna matka z komunity odišla a otec je alkoholik.

Mladá Esther Shapiro vstupuje do vopred dohodnutého manželstva vo svojich sedemnástich rokoch. Prostredníctvom svadby v nových nepoškvrnených šatách a v duchu osvedčených tradícií očakáva vo svojom živote pozitívnu zmenu. Prvýkrat sa s Jakovom stretáva u neho doma, niekoľko dní po tom, čo si bola Esty z diaľky obzrieť najprv Jakovova matka. Stretnutie má svoje pravidlá. Muž musí prehovoriť prvý. Napriek ťažkopádnemu rozhovoru Esty svojho nastávajúceho hneď na začiatku upozorní, že ona nie je ako ostatné.

Hoci Jakov sľúbi, že „odlišné je dobré“, je to práve odlišnosť pováh, ktorá ich nakoniec rozdelí. Je sabat, najdôležitejší deň v týždni židovskej rodiny. Esty z osemnásťmesačného bezdetného manželstva ukradomky odchádza, pretrháva všetky väzby a odlieta do neznámeho Berlína.

Dramatická miniséria má na prvý pohľad až priliš schematický scenár. Mnohé dejové skratky a postavy, ktoré sa postavia Ester do cesty, pôsobia nerealisticky. Esty chce v Berlíne navštíviť svoju matku. Čaká ju pred vchodom a keď zbadá, ako si so svojou životnou partnerkou vymieňajú bozky, radšej odchádza preč. Vojde do prvej kaviarne, kde sa zoznanuje s mladým konzervatoristom.

So svetskou ľahkosťou zapadne medzi študentov klasickej hudby. Svoju kóšer parochňu a neforemné oblečenie odhodí priamo do jazera pri Wannsee, kde sa v roku 1942 uskutočnila konferencia o riešení konečnej otázky židov... V zápätí ju v budove konzervatória nachytá pedagóg, ktorý Esty ponúkne štipendium pre sociálne slabších... Ak by sa mal dej prerozprávať, vyznel by presne takto... Avšak na minisériu sa dá pozerať aj inak.

Unorthodox je silným príbehom mladej ženy, ktorá opúšťa rodnú komunitu, aby hľadala svoje šťastie. Je to príbeh aj o sebaposilňovaní, sebapoznaní a sebarealizácie. Plávanie v berlínskom jazere predstavuje pre Ester duchovnú očistu, spirituálnu mikve, po ktorej už nebude nič ako pred tým. V kontraste ku skratkovitosti diela za zmienku stojí mimoriadne presvedčivý výkon hlavnej predstaviteľky Shiry Haasovej. Shiru Haas si niektorí diváci môžu pamätať zo seriálu o židovskej komunite v Jeruzeleme Shtisel (2013- 2016), ktorý sa dá zhliadnuť tiež na Netflixe.

Útla 24-ročná Shira počas štyroch 50 minútových epizód takmer nezíde z obrazu. Jej veľké oči, výrazné gestá sú nezabudnuteľné. Herecky jej konkuruje Jeff Wilbusch (Jakovov bratranec Mojše), ktorý sám pochádza z podobne ultrakonzervatívnej komunity ako seriálová Ester.

Tvorcovia si dali na detailoch, kostýmoch ako aj reáliách seriálu záležať. Z väčšej časti sa nekrúcalo v Nemecku alebo vo filmových ateliéroch. Vo filme sa rozpráva jidiš, nemecky a anglicky. Na príbuznosti jazykov jidiš a nemčiny sú postavené aj prvé zbližovania Esty s hudobníkmi. V minisérii sledujeme dve prepletené dejové línie. Kým v prvej linke prežívame spolu s Esty objavovanie života a seba samej, v duhej linke sa vo flashbackoch obzeráme späť do minulosti.

Kým udalosti z ultraortodoxnej komunity chasidských židov vychádzajú z literárnej predlohy pri súčasnom Berlíne sa dejové zvraty od autobiografie odkláňajú oveľa výraznejšie. Podľa režisérky Marie Schrader je dôvodom tohto odklonu najmä skutočnosť, že autorka knihy Deborah Feldman je v Nemecku verejne známou osobou.

Divákovi pri sledovaní minisérie nevdojak napadnú otázky, či zobrazenie židov (sekulárnych ako aj ortodoxných) je autentické a reálne, či to vyobrazenie, ktoré ponúka režisérka, je pozitívne alebo negatívne. Odpoveď nie je jednoduchá. Hoci rigidita komunity väčšine z nej vyhovuje, iným vyhovuje oveľa menej a niekomu vôbec.

Esty neodchádza z komunity kvôli viere. Viera nie je nikde a nikým spochybnená. Esty nevie naplniť očakávania druhých. Rovnako ako Jakov, ktorý Esty úprimne miluje. Jakov navyše nepočuje, čo jeho žena cíti. Newyorský rabín chráni spoločenstvo. Estyn únik hodnotí ako zídenie zo správnej cesty. V tom duchu vysiela po jej stopách Mojšeho, ktorý kedysi tiež zblúdil a teraz sa môže vykúpiť...

Každý – Esty, Jakov i Mojše – si vo filmovej sérii pomerne v krátkom čase prejdú dlhú cestu. Ich príbehy ponúkajú na komplikované otázky aspoň čiastočné odpovede. Napriek tomu najviac fandíme Esty, ktorej sa po prekročení hraníc komunity podarilo nájsť svoj vlastný hlas. A to doslova a do písmena.

Hodnotenie: 7/10