Špičkový dokument nominovaný na Oscara o zrade a zlyhaní demokracie

Keď bola režisérka Petra Costra ešte malé dieťa, panovala v Brazílii vojenská diktatúra. O priamej voľbe prezidenta mohli jej obyvatelia len snívať a ako režisérka rástla, tak aj ona prepadla snom o demokratickej krajine. Možno vďaka rodinnému zázemiu, keďže jej rodičia boli odporcovia násilného režimu a pravidelne demonštrovali za slobodnejšiu krajinu. Je nutné zdôrazniť, že dokument The Edge of Democracy je subjektívnou výpoveďou, kde Petra Costa ponúka svoj pohľad na historické udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili fungovanie Brazílie.

Film mapuje predovšetkým obdobie od roku 2003, kedy bol prezidentom zvolený Luiz Inácio Lula da Silva (ľudovo známy ako Lula), až po pád jeho nasledovníčky Dilmy Rousseffovej v roku 2016. Toto je hlavná dejová linka, ktorá je rozšírená o spomienky na bývalý režim a následky odvolania Dilmy. Ide o poctivú prácu, nabitú do detailov informáciami pre komplexné pochopenie jednotlivých súvislostí. Na niekoho môže dokument o dĺžke 113 minút pôsobiť odstrašujúco, no vo výsledku ani jedna sekunda filmu nie je zbytočná.

Lula aj Dilma boli členmi brazílskej ľavicovej strany pracujúcich (PT). Autorka vyzdvihuje Lulov prínos pre spoločnosť. Najmä jeho program Bolsa Família pomohol efektívne bojovať proti chudobe a výrazne zvýšil vzdelanosť ľudu. Išlo o formu príspevkov pre rodiny, ktorých podmienkou bolo, že deti musia byť zaočkované a chodiť do školy.

To zapríčinilo aj obrovskú popularitu prezidenta a keď v roku 2011 odchádzal z úradu, mal podporu na hranici až neskutočných 87%. Dilma sa uchádzala o úrad predovšetkým z dôvodu, že Lula nemohol kandidovať tretíkrát po sebe. Každopádne to bol práve on, kto relatívne neznámu ženu vytiahol na výslnie. Išlo o prvú zvolenú prezidentku Brazílie a všetko naznačovalo, že krajina má vytýčený správny smer.

Niekto by Petru Costu mohol obviniť zo zaujatosti, ale pravdou je, že autorka sa zameriava hlavne na samotnú demokraciu. Ako poukazuje na dobré opatrenia, tak rovnako neopomína ani zlé rozhodnutia, ktoré Lula či Dilma iniciovali. Svojim prístupom sa snaží upozorniť na to, aká krehká a ohybná je demokracia. Poukazuje na strohý fakt, že demokratický systém je miestami len akousi formulkou a jej princípy sú v skutočnosti hrubo porušované.

Nejde o dokument na štýl „čo ak je to pravda“. Režisérka výborne pracuje s faktami a argumentmi. Cez rôzne prirovnania (literárne, historické a pod.) nám dáva emotívnu výpoveď ako sa idealistický sen prekrýva s trpkou realitou. Napriek tomu, že ide o jej pohľad, tak diváka nevedie pevne za ruku, necháva ho nasávať atmosféru a samého si klásť otázky, na ktoré si musí odpovedať.

Rozbitie demokracie vidí najmä v korupčných škandáloch, ktoré vďaka politike Dilmy vyplávali na povrch a zároveň boli paradoxne akýmsi klincom do rakvy jej vedenia krajiny. Zaujímavé je sledovať nastavenie spoločnosti, ktoré zapríčinila ekonomická stagnácia (to sa rovnako prikladá práve na plecia Dilmy), ale aj fungovanie politického systému Brazílie na pozadí impeachmentu (odvolania) prezidentky.

Vplyv oligarchov a ich prepojenie na politikov bol enormný a práve v tomto bode je skrytý jeden z hlavných otáznikov dokumentu – komu sa vlastne demokracia musí prispôsobovať? Bolo odvolanie Dilmy pre dobro občanov, či mocenských skupín? Ďalším bodom, ktorý dokument kritizuje je odsúdenie bývalého prezidenta Lulu, obvineného z podpory korupcie. Boli dôkazy predložené ambicióznym prokurátorom Sérgiom Morom (vedúca postava vyšetrovania kauzy „Car wash“) relevantné alebo išlo o jeho odstavenie v nasledujúcich voľbách v roku 2018?

Výborné a pútavé spracovanie The Edge of Democracy vyplýva najmä z práce s archívnym materiálom striedajúcim sa až s poetickými zábermi na urbanistickú architektúru. Režisérka prevažne pomocou drona vytvára silný estetický zážitok, čim umocňuje vlastnú emotívnu spoveď. Kreatívne sa hrá aj s naratívom príbehu. Síce sa hlavný dej začína v spomínanom roku 2003 a pokračuje až po zvolenie súčasného prezidenta Jaira Bolsonara, tak dobové zábery ku koncu filmu zasahujú čoraz viac do minulosti.

Táto paralela jemne naznačuje postupné prehlbovanie priepasti medzi dobrom a zlom, demokraciou a diktatúrou. Ide o pomyselný výkričník, či sa Brazília súčasnou situáciou nevracia presne tam, kde už byť nechcela. Osobnou snímku robí i zapojenie členov rodiny a vysvetlenie pôvodu filmárky, čiže udalosti z retrospektívy sú priamo pretkané s jej rodinnou históriou a dejová kostra získava viac na dôveryhodnosti.

The Edge of Democracy je príbehom o zrade a zlyhaní demokracie v Brazílii, no presah dokumentu je citeľný. Pri mnohých udalostiach či záberoch si aj diváci z iného prostredia nájdu svoje obdobné národné bolesti, ktoré priamo či nepriamo likvidujú demokratické idey. Detailné nahliadnutie do politického systému a spoločenských nálad juhoamerickej krajiny je fascinujúcou jazdou, ktorá si nomináciu na Oscara v roku 2020 rozhodne zaslúžila. Petra Costa sa nestavia do pozície sudcu, ale pozorovateľa a svojou lyrikou dokázala vytvoriť to, čo je ambíciou mnohých dokumentaristov – spytovanie svedomia spoločnosti.

Hodnotenie: 9/10