Ak ste prepadli čaru prvej série britského seriálu After Life, užijete si aj druhú

Ak ste prepadli čaru prvej série britského komediálno-dramatického seriálu After Life, dozaista vás nesklame ani tá druhá. Príbeh v pokračovaní kvalitatívne nestráda, svoju úroveň si drží rovnako vysoko a možno sa vám dostane pod kožu ešte viac. Ricky Gervais - hlavný protagonista, autor scenára, režisér a producent nezostal svojej povesti výborného komika nič dlžný a hoci ako tvrdí, ide o najťažšiu vec, akú kedy napísal, opäť presvedčil, že nápady mu rozhodne nechýbajú. Kam sa teda v živote posunul jeho seriálový Tony?

Na prvý pohľad sa zdá, že vlastne nikam. Hoci prvá séria sa končí vcelku optimisticky, smutný a uštipačný Tony je späť. Strata jeho milovanej manželky ho neustále prenasleduje a on sa opäť ocitne v bludnom kruhu sebaľútosti a cynizmu. Jeho „superschopnosť“ hovoriť a robiť, čo sa mu zachce sa v ňom zase prebudila, a tak sa stávame svedkami ďalších sarkastických bonmotov a bolestivej úprimnosti.

Spolu s ním sa na scénu vracajú aj jeho starí známi, či už z pracovného kolektívu, ktorý sa trochu rozrástol, alebo z osobného života, no objaví sa aj zopár nových postáv, ktorí dej trochu spestria, ale aj zamotajú. Opäť máme možnosť zažiť jeho svojráznych kolegov z redakcie, vernú sučku Brandy, čudáckeho poštára, starostlivú sexuálnu pracovníčku, múdru pani z cintorína, trpezlivú opatrovateľku z domova dôchodcov či psychopatického psychológa. Ten už však nelieči dušu nášho hrdinu, ale jeho švagra prechádzajúceho manželskou krízou.

Tony je zase vo svojej koži, čo znamená, že keď je v ráži, na nikom nezostane nitka suchá. Svoje vytipované obete častuje rovnako nemilosrdnými poznámkami, ako tomu bolo v prvej sérii, no našťastie sa neopakuje a stále nás zabáva. Náš zatrpknutý cynik je späť v plnej sile a Ricky Gervais jeho stav aj naďalej živí videami zosnulej ženy a bizarnými situáciami, ktoré mu život servíruje. A práve tie sú tu na to, aby celú tú melanchóliu odľahčovali.

Zdá sa, že vo fiktívnom mestečku Tambury s vysokou koncentráciou „nekonvenčných“ postavičiek nuda nehrozí. Panoptikum je vďačnou inšpiráciou pre Tonyho ostrovtip ako aj živnou pôdou pre vznik absurdných situácií. Občas síce scenár prekročí hranicu vkusu a úsmev na tvári nám skriví trochu prízemný humor, no za okamih to vybalansuje neošúchanou pointou.

Podobne ako v prvej sérii mnohé situácie idú do absurdity, iné to však svojou láskavosťou , suchým humorom a ostrým jazykom vyvažujú. Situačný humor strieda inteligentná irónia a Tonyho spovede známej-neznámej žene na cintoríne zas zmierňujú jeho zdanlivú znecitlivenosť. Náš hrdina navyše ako magnet priťahuje čudákov a neštandardné momenty. Aj v každodenných rutinných aktivitách nehovoriac o jeho práci čelí chvíľam, ktoré si priam žiadajú jeho sarkazmus.

Tony sa už v prvej sérii naučil, že ďalej ako s krutým výsmechom zájde nezištnou pomocou druhým. Niekedy síce nevedomou, no zato efektívnou. A hoci sám sebe nevie systematicky pomôcť, práve táto altruistická forma terapie robí zázraky aj s jeho nekonečným žiaľom a depresiou. Ricky Gervais si dal záležať na tvorbe charakteru zlomeného novinára. Preto je to skvele napísaná a zároveň zahraná postava. A hoci je Tony nekompromisne úprimný, vie byť v správnej chvíli milosrdný a chápavý a veľmi uveriteľne prejaviť empatiu.

Gervais má na konte mnoho úspešných projektov (najznámejší je zrejme originálny seriál The Office). Vo viacerých sa vyrovnával práve s témou smrti. Za najlepšiu metódu považuje humor, a tak aj v pokračovaní After Life sledujeme, ako ateista zápasí s touto neľahkou existenciálnou otázkou umocnenou stratou milovanej osoby.

Len nedávno potvrdil nakrútenie tretej série a my budeme mať opäť možnosť sledovať vývoj jeho smútku i sarkazmu. Ostáva len dúfať, že ani v ďalších príbehoch nestratí dych a opäť prinesie dojímavý, smutno-smiešny príbeh plný originálnych gagov. Tony si to určite zaslúži.

Hodnotenie: 8/10