Druhá sezóna Mandaloriana je celistvejšia a lepšie prepája postavy

Každý, kto váha, či má Disney+ čo len trochu šancu uspieť, sa musí pozrieť a poriadne zvážiť, čo sa mu podarilo s prvými dvomi sezónami Mandaloriana. Zatiaľ čo záujem o filmy postupne vädol (a ruku na srdce, posledná trilógia nie je veľmi kohézna, skôr ledabolo zlepená), prvá sezóna Mandaloriana sa ukázala ako liek na ubolené srdce. Známe lokality, špinavý svet Star Wars a epizódky so sympatickým hrdinom v maske a jeho drobným sprievodcom, ktorého má od prvých chvíľ doručiť a chrániť.

Napriek dobrému nápadu však prvú sezónu považujem skôr za decentný vstup na scénu. Na jednej strane bola seriálom v správnom duchu – na jednej strane jednotlivé časti nadväzovali, zároveň však boli samostatnými celkami a rozprávali príbeh novej postavy či planéty alebo riešili istú situáciu: tu pomôcť bezmocným, tam zlikvidovať základňu a pod. Zároveň však bola narácia dosť roztrieštená – niektoré postavy sa na dlho vytratili, resumé na začiatku sú bizarne zlepené a pod. Ale finiš prvej série bol výborný, za čo sa možno poďakovať zrejme aj réžii Taika Waititiho.

Druhá sezóna štartuje nečakane bombasticky a už prvá časť si vás môže získať. Na jednej strane je tu jasný cieľ, ktorý protagonista má: doniesť chránenca k jeho druhu, resp. ako sa neskôr ukáže, k istému rádu čarodejníkov ovládajúcich Silu (menom Jedi). Táto línia sa viaže celou sériou a je veľmi dobrá, lebo divákom môže ponúknuť viaceré stopy po posledných Jedi naprieč galaxiou – niektoré stopy sú slepé, iné vedú k zaujímavým zisteniam. Samozrejme, že nás zaujíma ako sa Jedi v Novej republike darí, rovnako ako to, že stále silnie Impérium. Nezabúdajme, že sme stále zasadení do obdobia po šiestej filmovej časti a môžu sa tu vytvárať odbočky aj smerom na najnovšiu trilógiu.

No druhá sezóna Mandaloriana namiesto toho smeruje pozornosť a nenápadné udičky skôr na tú úplne najstaršiu. Hneď v prvej časti ideme na Tatooine, kde sa dočkáme jednak slepej cesty a zároveň aj bombastického súboja s jedným zo strašných obyvateľov púštnej planéty. Táto koordinovaná akcia je výborne preložená aj vizuálnym efektom: podobne ako v IMAX sa natiahne obraz zo širokouhlého (2,35:1) na celú plochu a vďaka tomu vidíte viac. Má aj najdlhšiu stopáž, mieša v sebe vtipné i vážne momenty, opäť nám pripomenie westernovú inšpiráciu. Skrátka, výborný štart.

Nasledujúca časť (Pasažier) nám skôr ukáže skôr epizódny vstup, ďalšiu planétu a nové postavičky, no už tie ďalšie dve ukážu kľúčové postavy, ktoré sú dôležité pre vývoj a budú sa objavovať častejšie alebo aj starých známych (štvrtá časť novej sezóny má najbližšie k finále prvej série). A od tých častí je cítiť, že aj keď občas niekam odbočíme (a platí to napríklad aj pre predposlednú časť, čo je opäť skôr jedná veľká operácia), držíme sa neustále ústrednej línie: hľadať Jedi, niečo čo nás k nim zavedie a do tejto hlavnej misie sa potom vkladajú motivácie starých i nových známych. Je tu aj miesto pre nové mocné artefakty a nimi opradené legendy (nejaký temný meč, huh?) a nebojte sa, Moff Gideon má opäť miesto pre seba a je to ľstivý hajzlík, ktorý mieša karty do neskorých chvíľ.

V tom smere funguje univerzum i séria čoraz lepšie. Má jasne nastaveného hrdinu i zloducha a medzi nimi mnohé ľahšie i ťažšie čitateľné postavy. Priestor pre zradu je neustále: ak vidíte čosi podozrivé, môžete si byť istí, že sa to neskôr prejaví. Dokonca to platí aj pre postavu, ktorá môže otočiť poslanie či úlohu. A čo je veľmi dobré: prekvapenia prídu v nejednej časti: či už pozitívne alebo tie nečakané, ktoré vás nútia rozmýšľať čo bude ďalej. Preto volím vždy spôsob pozerania celej sezóny naraz, aby som nemusel vždy týždeň čakať na ďalších 35 či 55 minút (dĺžka dielov tentokrát riadne skáče).

Má to aj výhodu pre posúdenie: keď sa totiž pozeráte na celú sériu i jednotlivé časti, zistíte podobné črty v štruktúre. Prakticky každá časť má v druhej polovici veľkú bitku alebo vrchol operácie, hoci sa počas prvých minút nemusí schyľovať k ničomu. Akoby si tvorcovia povedali, že divákov nemôžu po týždni ukrátiť o pár explózií, prestreliek alebo veľkolepý nájazd. Niektoré sú podarené a mimoriadne zábavné (predposledná časť s transportom výbušnej látky je parádna), iné sú skôr taká klasika (koľko ráz ešte uvidíme obrovského pavúka bojovať proti hrdinom?) a finále je vynikajúce. Nedá sa z neho prezradiť ani muk, pretože vás určite zaujíma ako bude séria kulminovať, ale perfektne zhŕňa ambíciu vložiť sem mocnú postavu zo starej trilógie.

Bez spoilerov sa nedá ani pochváliť pár iných aspektov – napríklad, že vesmírna loď jednej postavy má prakticky totožný dizajn ako vo filmoch. Alebo sa môžete kochať ako vyzerá väzenská planéta, kde treba poriadne makať. Naďalej môžete ostať fascinovaní ekonomikou celej galaxie – naháňačka za rýdzou oceľou, beskarom či artefaktmi pretrváva. Podobne ako v počítačových hrách ide mnohým postavám o to mať čo najlepšiu výbavu. A potom sa s ňou vydať do veľkej akcie za korisťou. Na tom sú postavené aj mnohé akcie, ale vôbec to nevadí. Naďalej pretrváva i šmelina, za všetko sa platí: tipy, informácie, transport majú svoju cenu.

Fanúšikov poteší, že navštívime staré i nové planéty, objavíme nové druhy a v dialógoch sa spomenú notoricky známe miesta ako Coruscant. Stále sme ďaleko od srdca galaxie a plávame niekde na jej okraji či rôznych končinách. Padajú tu myšlienky o Novej republike, aj Impériu a dávajú istý zmysel. Čo je určite dobré, pokiaľ hltáte sériu a hľadáte prepojenia. To je azda najväčšia devíza novej série a za to si zaslúži aj lepšie hodnotenie.

Z prvej série som nevýskal (hodnotenie tak slabších 7) a prišla mi pomerne rozbitá, nesúrodá, miešala postavy a dianie ako chcela. Druhá je súdržnejšia, lepšie prepojená na filmy, má viac známych postáv (ale i nové) a ako celok funguje. Je otázne ako sa s koncom vysporiadajú tvorcovia a kam sa dá ísť ďalej (okrem už x spomínaných spin-offov), ale bolo by fajn nadviazať na túto formu. Toto je cesta.

Hodnotenie: 8/10