The Power of the Dog je prehľad všetkého, v čom je Campionová ako režisérka skvelá

V Benátkach mal premiéru aj najnovšia dráma režisérky Jane Campionovej, donedávna jedinej laureátky Zlatej Palmy z Cannes. Takmer 30 rokov od svojho prelomového Piana prichádza s adaptáciou románu Thomasa Savage, z prostredia vidieckej Ameriky 20. rokov minulého storočia. Na farmu vzdialenú od civilizácie prichádza k svojmu bratovi Philovi bývať George spolu so svojou ženou Rose a jej synom. Tí sa stávajú obeťami Philovho nepredvídateľného správania, ktoré nevyhnutne povedie k explózii. V hlavných úlohách sa predstaví Benedict Cumberbatch, Jesse Plemons a Kirsten Dunst. Na portáli Metacritic kritici Campionovej snímku vychvaľujú, ohodnotili ju na fantastických 92 percent.

BBC (100 %)

Ubehlo už 28 rokov od Zlatej Palmy a Oscarom oceneného majstrovského diela Piano Jane Campionovej, cítiť ho však môžete aj v jej najnovšom filme, The Power of the Dog. Znova totiž Campion vytvára atmosférickú historickú drámu natočenú v divočine Nového Zélandu, opäť s krutým mužom, citlivým mužom a slobodnou matkou, ktorá si jedného z nich vezme. Môžete hádať, na aký hudobný nástroj vo voľnom čase hrá. Napriek všetkým podobnostiam s Campionovej najznámejším titulom je The Power of the Dog temnejší, zvláštnejší a až desivo úchvatný. Ak ste nečítali predlohu Thomasa Savagea, je takmer nemožné uhádnuť, kam príbeh smeruje. Vyznačuje sa jedným z najpozoruhodnejších výkonov Benedicta Cumberbatcha. Možno konečne povedal svojmu agentovi, že už je unavený zo sociálne nešikovných lekárov a chce si vyskúšať čo najodlišnejšiu rolu.

The Hollywood Reporter (100 %)

Campion bola stále vizuálne expresívnou filmárkou, veľa ťažila aj zo spolupráce s množstvom talentovaných kameramanov. Vzdialená krajina Nového Zélandu tu hrá riedko osídlenú Montanu z polovice dvadsiatych rokov minulého storočia, krásne nakrútenú kameramanom Ari Wegnerom. Zábery vás očaria pozoruhodnou hĺbkou poľa a hypnotickou hrou svetiel nad horami. Tieto aspekty by preferovali širokouhlé plátno, aj keď psychodráma štyroch ľudí izolovaných na šírej pláni očarí aj streamujúcich divákov.

IndieWire (100 %)

Ako polo-autobiografická kniha, ktorá ju inšpirovala, je aj Campionovej adaptácia rovnako tak prianím ako výstrahou pred splnenými snami. Príbeh je vyrozprávaný bez dominantného rozprávača, nevnímame ho teda cez žiadnu z postáv. Možno ale v The Power of the Dog je daný hlavný hrdina, len je šikovne ukrytý – často je to znak lajdáctva, keď sa film začne naráciou, aká sa už neskôr nevráti, tu to slúži ako dôkaz prešpekulovaného dizajnu.

The Playlist (91 %)

Benedict Cumberbatch hrá so srdcervúcou znalosťou, precíznosťou a aj terorizujúcim strachom – výbušná kombinácia, ktorá bez výnimky zakaždým predpovedá veľkú explóziu. Phil je ukážkový kovboj, rančer s rozumom a svalmi, so schopnosťou stiahnuť z kože a vykastrovať kravu nonšalantne, na opačnom konci spektra jeho osobnosti je ale až beštiálna divokosť. Ari Wegner zachytáva detaily Philovej rutiny okázalo. V posledných rokoch sústavne zanecháva magnetické vibrácie, nakrúca dymiace rytmy, ohnivé krajinky a živé prostredia ako napríklad v Lady Macbeth, True History of the Kelly Gang  a Zole. Dopĺňa Campionovej dotyk, obohacuje ženský pohľad o zdanlivo maskulínne témy.

The Wrap (85 %)

Rose je kvetinou, ktorá vädne pred očami. Monológ so slzami a smiechom odhaľuje jej strach a bezmocnosť, ponúka Kirsten Dunstovej moment, kedy môže očariť s pozoruhodným odovzdaním sa. Domorodí obyvatelia majú v The Power of the Dog len malú rolu, v porovnaní s Pianom, ale jedna zo scén, v ktorej sú a o ktorej sa veľmi nehovorí je v príbehu kľúčová.

Vanity Fair (80 %)

Potláčanie dáva priestor riskantnému vyjadreniu túžby: pravda pod povrchom buble v zdanlivo náhodných momentoch, čo spôsobuje, že sa postava správa nepredvídateľne. Campion je už dlho pozorovateľkou ľudských impulzov – jej filmy, a jedna televízna séria prenikavo mapuje temperamentné záblesky mysle a tela. Jej filmy sú povznesené vlastným spôsobom, ale sú taktiež hlboko, citeľne ľudské.

Variety (70 %)

Piano bolo skľučujúce lebo zobrazovalo vášeň, akú sociálny rozdiel nevedel potlačiť, The Power of the Dog je skôr rafinovaným grafom tej vášne.