Dokumentárna séria ŠTB: Prísne tajné sa blíži k záveru

„Najhorším dôsledkom je poškodenie myslí a sŕdc. Zo západných demokracií môžeme prevziať inštitúty, princípy, ústavy a právne poriadky, ale kým sa nevrátime do pôvodného stavu našich sŕdc a mysle, nebudeme tu mať demokraciu, nebudeme sa tešiť zo slobody a využívať slobodu na dobro celého spoločenstva,“ Ján Langoš.

Počas normalizácie bolo členstvo v obnovenom Socialistickom zväze mládeže „dobrovoľne povinné“, no časť mládeže toto pravidlo ignorovala. Veľká sociálna skupina sa ocitla mimo priamej kontroly a preto jej normalizačný režim začal venovať osobitnú pozornosť. V jazyku ŠtB získali označenie „voľná mládež“. PUNK IS NOT ŠTB režiséra Braňa Špačeka, ktorú odvysiela RTVS 18. januára opisuje punkáčov a metódy ich kontroly a prenasledovania. Šikanovanie malo podobu administratívnych prekážok činnosti, diskreditačných kampaní, využívali sa rozkladné a individuálne realizované preventívno-výchovné opatrenia ako predvolania rodičov na pohovory s príslušníkmi bezpečnosti alebo prokuratúry. Eštebáci zverbovaním agentov medzi „mladými lídrami“ získali cenné zdroje informácii, a títo od ŠtB zas občasnú ochranu a finančný prospech. Cieľom nebola totálna eliminácia, ale kontrola v systéme obojstranne vyjednaných výhod. Typickým príkladom je príbeh jedného zo zakladateľov hnutia punk v Československu Petra Růžičku. Dnes je jedným z mála z viac než 25-tisíc tajných spolupracovníkov ŠtB, ktorí sú ochotní o svojej činnosti agenta otvorene hovoriť. Okrem jeho unikátneho svedectva uvidia diváci výpovede Františka Stáreka, Petra Placáka, Sveťa Korbela a Petra Schredla „Koňýka“.

„Voľnou mládežou som bol aj ja sám. Takže je to pre mňa istým spôsobom aj dobrodružná archeológia toho, čo som vlastne žil, čo sa dialo na druhej strane barikády, kedy som prežíval niečo, ako priaznivec hudby a kultúry, ktorá nebola v tom čase oficiálna,“ hovorí režisér Braňo Špaček.

Predposledným filmom série, ktorú odvysiela RTVS 25. januára je 17. NOVEMBER režiséra Jara Vojteka. V to ráno nikto v Československu netušil, že sa zobudil do dňa, ktorý sa zapíše do dejín.  V dopoludňajších hodinách sa na federálnom ministerstve vnútra za prítomnosti ministra Františka Kincla a jeho prvého námestníka Alojza Lorenca diskutovalo o opatreniach počas ohláseného pochodu študentov, ktorý zorganizovali nezávislí vysokoškoláci v koordinácii s Mestským výborom Socialistického zväzu mládeže. Na celom území republiky bola vyhlásená Mimoriadna bezpečnostná akcia. Alojz Lorenc vykonal rozsiahle právomoci nad bezpečnostným aparátom, no zároveň mal na starosti oficiálnu návštevu kolegov z KGB. V Prahe na Abertove sa zišlo viac než 15-tisíc ľudí, ktorí sa vydali do centra Prahy, kde došlo k brutálnemu zásahu, na konci ktorého zostalo viac než 500 zranených z toho okolo 60 ťažko zranených účastníkov. Mnoho svedkov videlo na ulici ležať dobité a bezvládne osoby. Jedna zo zbitých účastníčok, Drahomíra Dražská na ďalší deň rozšírila dezinformáciu o údajnej smrti fiktívneho študenta Martina Šmída, ktorá sa priamym účastníkom javila ako dôveryhodná. Správa sa v nasledujúcich dvoch dňoch stala rozbuškou pre sústredenú politickú reakciu opozície aj celej spoločnosti. Ako vznikla fáma o smrti študenta Martina Šmída? Čo sa odohrávalo 17. novembra 1989 v Prahe, ako bola pripravená demonštrácia, aký bol plán a aká realita? Aké úlohy riešila ŠtB? Film dokumentuje priebeh dňa podľa dochovaných dokumentov, vystupujú v nej historici, priami účastníci demonštrácie aj neskorší členovia parlamentnej vyšetrovacej komisie. Okrem toho prináša unikátne svedectvo matky Martina Šmída a jej kolegyne Drahomíry Dražskej.

„Filmových stvárnení o roku 1989 bolo veľa. Avšak tento cyklus, ako aj pri ostatných dieloch rozpráva o veciach z pohľadu vtedajšej ŠtB a otvára tým aj nové súvislosti, príbehy a fakty. Na revolučný rok sa pozeráme s absurdným príbehom, ktorý akoby zázrakom posunul dianie v tých dňoch dopredu. Niekedy aj nepochopiteľné súvislosti vo vypätých situáciách zohrávajú dôležitú úlohu,“ hovorí režisér Jaro Vojtek. 

Dokumentárnu sériu ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ uzavrie 1. februára film TIENE ŠTB v réžii Lukáša Dika. Príbeh Štátnej bezpečnosti sa jej zrušením 15. 2. 1990 neskončil. Zostali tu bývalí príslušníci a ich dedičstvo: poškodení ľudia, krajina a dokumenty. Dopady existencie ŠtB sú cítiť dodnes. Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení si ju zopakovať. Poznávať svoju minulosť, alebo urobiť silnú čiaru, zabudnúť a začať znova? Posledný film série naznačuje ako sa spoločnosť v ČSFR a neskôr v oboch samostatných štátoch snažila vysporiadať sa s dedičstvom ŠtB. 2. septembra 1991 vydal minister vnútra Ján Langoš rozkaz o zriadení prvého Útvaru Federálneho ministerstva vnútra pre dokumentáciu a vyšetrovanie činnosti ŠtB.  Dlho chýbala ochota štátu, umožniť občanom prístup k dokumentácii ŠtB. Dokumenty boli roky utajené. Na Slovensku mala materiály ŠtB dokonca Slovenská informačná služba, až Národná rada Slovenskej republiky prijala 19. 8. 2002 zákon 553/2202 Zb. o sprístupnení dokumentov bezpečnostných zložiek štátu 1939-1989 a založení Ústavu pamäti národa.

V čase likvidácie ŠtB čelili jej príslušníci obavám z možného otvárania minulosti, existenčnej budúcnosti, novému mediálnemu záujmu a profesijným previerkam. Za nelegálne skartácie spisov ŠtB nebol Alojz Lorenc, ktorý ich nariadil nikdy postavený pred súd. Jeho stíhanie zastavil vojenský prokurátor Dušan Kováčik. Vydaným rozkazom boli nenávratne zničené desaťtisíce strán inkriminujúcich materiálov. Prokurátorom Dobroslavom Trnkom bolo zastavené vyšetrovanie krádeže osemnástich spisov z trenčianskej centrály ŠtB, ktorú nariadil Vladimír Mečiar, a ktoré mali obsahovať materiál obsahujúci jeho prepojenie na ŠtB. Do verejného života sa po Nežnej revolúcii presunuli stovky príslušníkov ŠtB. Tí, ktorí osobne prenasledovali ľudí, zatvárali ich a slúžili komunistickému režimu. Po revolúcii sa viacerí z nich stali významnými podnikateľmi a oligarchami v pozadí politických strán, ako napríklad Juraj Široký, ktorý za komunizmu pracoval v rozviedke ŠtB. Mnohí z nich zostali po revolúcii v bezpečnostných zložkách štátu, v polícii, v SIS a nestratili vplyv. Okrem výpovedí historikov obsahuje film výpovede Alojza Lorenca, Jána Budaja, Martina Michala Šimečku či komentár Sira Richarda Dearlovea bývalého šéfa britskej tajnej služby MI6.

“Pravda nás oslobodí.” 

Ján Langoš

Dvadsať-dielna televízna dokumentárna séria ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ skúma mechanizmy fungovania ŠtB a ich premeny v čase. Odhaľuje pozadie tajných operácií, ich páchateľov a príbehy ich obetí, mapuje dejiny ŠtB od jej vzniku po zánik. Vznikla v produkčnej spoločnosti B PRODUCTION, v koprodukcii s RTVS a Českou televíziou, s podporou Audiovizuálneho fondu. Realizácia a rekonštrukcie prípadov sa opierajú o fakty expertnej, česko-slovenskej skupiny historikov, koordinovanej filozofom Fedorom Blaščákom. Autormi námetu série sú Tibor Búza a Fedor Blaščák, kreatívnou producentkou Alexandra Guniš Ševčíková. ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ vysiela RTVS v premiére na Jednotke každú stredu o 22.05.

Na Rádiu Slovensko môžu poslucháči každú druhú nedeľu večer počúvať špeciálne rozhlasové relácie s rovnomenným názvom ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ. Na tému Štátnej bezpečnosti sa v nich so svojimi hosťami rozprávajú Soňa Gyarfašová a Zuzana Botíková.