SMRŠŤ |
SMRŠŤ |
Peter Bebjak prichádza s novou adaptáciou bestselleru od Jozefa Kariku. A opäť potvrdzuje, že ako režisér dokáže točiť variácie na svetovo známe hity, no s predlohou sa robí pomerne ťažko. Zatiaľ čo Trhlina by sa dala považovať za slovenský variant „Blair Witch”, Smršť nemá ďaleko od lokálneho Osvietenia. Akurát je ku koncu ešte viac nejasná a vytvára množstvo priestoru na interpretácie… no otázne je, či bude ich odhaľovanie divákov baviť.
Premisa filmu je ľahko uchopiteľná: manželský pár prichádza do starších kúpeľov „opravovať” svoj vzťah. Na začiatku netušíme, čo sa medzi nimi stalo, avšak séria flashbackov nám poskytne náznaky. Dôležité je pochopiť, že on je workoholik a práca si ho nájde aj v areáli kúpeľov: doručili mu zapeklitý prípad nehody. Pred manželkou však tají, že si v kultúrnej časti vytvára pracovný kútik a spája krimi-mozaiku. Ona sa snaží navštevovať viaceré procedúry a vypnúť hlavu, no tenzia jej neumožňuje vypnúť. Tam vonku začína vyčíňať víchor, vnútri sa končí kúpeľná sezóna a ostanú iba skalní návštevníci v izolácii. Existuje nejaká spojitosť medzi prípadom, kde niekto spomína postavu Veternice a toho, čo sa deje vnútri i vonku v mieste kúpeľov?
Mnohi diváci vnímajú Smršť ako nový slovenský horor. Prirodzene, po napínavej Trhline je také očakávanie na mieste, no v skutočnosti je Smršť mix troch filmov: vzťahovej drámy, detektívky a sčasti toho hororu. Najlepšie zaberajú fázy vzťahovej drámy. Od prvých chvíľ sa vnárame do dusného puta Pawly a Martina, sme zvedaví, prečo sú voči sebe nevrlí, resp. či existuje šanca na opravu vzťahu. Dlhé pomalé zábery do ich izby, strohé dialógy počas návštevy kúpeľnej jedálne či flashbacky načierajuce do ich minulosti a dôležitých momentov (jeden zásadný sa dozvedáme postupne, určitú porciu viny si kladie každý z partnerov).
Bebjak dokázal parádne využiť staré kúpele Sliač s ich originálnou architektúrou, dlhé chodby, procedúry a nastoliť výbornú atmosféru. Takto odrezaní od sveta môžu hrdinovia riešiť svoje problémy a my s nimi. Málokedy sa vidí v slovenskom filme budovanie podobného setupu – dáva si načas, scény sú pomerne dlhé, tempo filmu pomalé a my stále čakáme na niečo napínavé, čo nás vytrhne zo sedadla. Nie je to jednoduché, ale minimálne prvú hodinu vás všetko drží v pozornosti a hľadáte tie najmenšie detaily.
No kde je avizovaný horor? Mýtická Veternica (Halný vietor) je dobrý nápad, no Bebjak ho nedokáže do deja prepašovať umne. Ak sa tešíte na ľakačky-bafačky či nebodaj teror od mýtickej postavy, veľa toho nepríde. Je tu síce pár scén, kedy sa strhnete, ale aj oproti Trhline či iným titulom (napr. Svetlonoc) je tu hororových prvkov málo. Trpieť budú mladší diváci, ktorí sa sem prídu báť, no zrazu väčšinu času kukajú citovú drámu. Rozhodne však treba pochváliť, že prídu mrazivé momenty tam, kde ich nečakáte.
Ostáva nám ešte vyšetrovanie prípadu s dlhými nahrávkami i tvorbou prepojení, lenže aj pri ňom máte pocit, ako by vám ani scenáristi nechceli vysvetliť prípad, ale nechali z veľkej časti riešenie na vás. Čím ste ďalej, tým máte väčší pocit, že Smršť len čoraz viac zamotáva: vzťah, Veternicu, prípad a netrpezlivo čakáte, ako skončí. A bang! Vyústenie, aké asi nečakáte a nutnosť možno si pozrieť film znova či ho zavrhnúť, že to bola blbosť, lebo posledná štvrtina nesúvisí s tým, čo ste dovtedy videli. Lacný trik či premyslený finiš?
Áno, sú tam drobné náznaky, že niečo nefunguje a pozorný divák sa môže cítiť víťazne. No tipujem, že keď sa aj ten spätne pozrie za všetkým, čo videl, nájde medzery v logike. Samozrejme, istá verzia všetko potvrdí a s jej vedomím sa dá film pozerať inak. No nepríde lokálny Šiesty zmysel, kde každá nitka i detail zapadne.
A je to vlastne veľká škoda. Dej ani nemá veľa postáv, no kto prišiel, odovzdal silný výkon. Aňa Geislerová je výborná, mohla by mať aj viac scén a Tomáš Maštalír utiahne gro filmu. Vedľajšie party sú fajn obsadené vrátane zosnulého Ivana Letka. Kamera, strih, zvuk, hudba či výprava s využitím Sliaču a hutnej atmosféry potešia nielen kúpeľných hostí, ale aj bežných divákov. Kopa tvorcov sa postarala o parádne vyznenie filmu – na veľkom plátne sa nestratí, môžete sa nimrať v scénach, príde napätie i humor, ale...
Darmo si budeme dávať porovnávania s Osvietením, keď tam bol premyslený dej a tu je skôr pokus o čosi šokujúce, ale nesúrodé. Jozef Karika nie je Stephen King. A možno je aj problém v tom, že film neadaptuje priamo knihu, ale čerpá z nej, ide svojou cestou a hoci na konci prinesie pointu a uzavrie kruh... bežný divák sa v ňom skôr stratí. Smršti nehovorím z fleku nie, ale ponúkne asi čosi iné ako čakáte.
Smršť (SR / ČR, 2024, 121 min.)
Réžia: Peter Bebjak. Scenár: Peter Balko. Hrajú: Tomáš Maštalír, Anna Geislerová, Éva Bandor, Michal Režný, Adrian Jastraban, Ladislav Bédi, Eva Máziková, Ivan Letko, Marek Geišberg a ďalší