The White Lotus – intro + soundtrack. Lotos sa považuje za symbol znovuzrodenia

Americký satirický seriál žánrovo balansujúci medzi komédiou a drámou nás v roku 2021 preniesol do luxusného hotelového rezortu na Havaji. Ten miestami pripomínal rajskú záhradu s množstvom pokušení, ktoré svojich návštevníkov vábili k poddaniu sa hriechom. Prvá séria The White Lotus sa stala najoceňovanejšou sériou na 74. ročníku Emmy a dohromady získala až desať cien. Pokračovanie teda nebolo žiadnym prekvapením a tak nás minulý rok na oplátku vítala malebná Sicília dýchajúca dávnou históriou a tajomnom.

Za seriálom prekypujúcim cynizmom a pretvárkou stojí režisér a scenárista Mike White. Jeho dielo disponujúce výborným scenárom a dôsledne vyskladanými charaktermi postáv má mnoho predností, pričom k samotnej špičke patrí jedinečné intro s chytľavým soundtrackom. A práve im sa budeme v tomto článku venovať. Tvorca znelky, skladateľ Cristobal Tapia de Veer sa v minulosti preslávil najmä soundtrackom k britskému televíznemu seriálu Utopia (2013–2014), ktorý mu vyniesol niekoľko cien vrátane BAFTY.

Hypnotická filmová hudba k The White Lotus vznikala veľmi prirodzeným a improvizačným postupom, no na druhej strane Cristobal presne vedel, aký výsledok ňou chce dosiahnuť. Prostredníctvom špecifickej kombinácie rôznych nástrojov a zvukov sa snažil docieliť efekt, ktorý opísal ako “Havajský Hitchcock.”

Nesúladné flauty, naliehavé bicie a neustále sa zrýchľujúce perkusie popretkávané záhadnými povzdychmi boli kľúčom k vyvolaniu dusnej a nepríjemnej atmosféry vytvárajúcej predprípravnú pôdu pre správne naladenie diváka. Snahou samotného tvorcu Mikea Whitea bolo prebudiť v ňom akýsi pocit "tropickej úzkosti". Našepkať mu, že sa čoskoro udeje niečo zlé a blížiaca sa tragédia si vypýta svoje obete.

Všimnite si, že v soundtracku možno započuť aj opičí škrekot. Spĺňa úlohu výsmechu smerovaného k samotným postavám a súčasne odkazuje na ich zverské správanie. Naši mamonárski hrdinovia sa síce radi obklopujú dokonalým luxusom, ale niektoré charaktery trpia na prehnité vnútra a vplyvom vypätých situácií v nich ožíva silná animálnosť.

Stávajú sa z nich akési zvieratká v zoo, na ktoré odkazuje aj samotný vizuál intra, stačí iba čítať symboliku. Na pozadí tropickej tapety sa mihne chameleón (mnohotvárnosť), šelma (dravosť, honba za majetkom), had (faloš), húsenice (prerod) či opice (živočíšnosť). Žiadny použitý prvok nie je náhodný, každý jeden zastáva svoj jasný význam a dokonale podčiarkuje hlavnú myšlienku príbehu.

Samozrejme, dominujúcim fragmentom zostávajú veľké biele lotosové kvety či plody lotosa indického (mystické rastliny často pestované budhistami a považované za posvätné). Pozor, ak trpíte tripofóbiou, pravdepodobne sa budete musieť samotného úvodu vzdať a radšej ho rovno preskočte, aby ste sa vyhli nepríjemným úzkostlivým pocitom.

Lotos sa považuje za symbol znovuzrodenia a ani názov seriálu rozhodne nevznikol náhodne. Odkazuje na staroveký mýtus súvisiaci s Odyseovou púťou, počas ktorej zablúdil aj na zem Lotofágov. Pre Lotofágov bol príznačný parazitický spôsob života. Nemali prácu a živili sa konzumáciou lotosov. Povrávalo sa, že tí, čo ochutnajú plod lotosu, podľahnú jeho omamnej chuti a zabudnú na svoju minulosť a cieľ aktuálnej cesty. Rovnako tak často pôsobia aj hlavné postavy seriálu. Ako zblúdilé duše opité bohatstvom, ktoré stratili svoj kompas.

Druhá séria zo sicílskeho prostredia nepoľavila a taktiež priniesla premyslené a vizuálne úchvatné intro s dominujúcou témou renesancie a upravenou verziou tematickej piesne z prvej sezóny. Spočiatku začína pozvoľna, až postupne zrýchľuje na tempe a značí ním predzvesť nešťastia. Autori úvodnej sekvencie Katrina Crawford a Mark Bashore tentokrát vsadili na  veľkolepé fresky, mytologické výjavy a vodu v rôznych podobách (fontány, šíre more...). Práve tá predstavuje dôležité prostredie pre druhú sériu. Ľudia a zvieratá sú vykreslené opäť v úzkom prepojení, akoby k sebe neodmysliteľne patrili.

Tvorcovia si skutočne dali záležať, aby symboly zobrazujúce sa vo chvíli, kedy sa na obrazovke zjaví konkrétne meno z obsadenia, ladili s jeho postavou. Efektne ich využili na vyrozprávanie príbehu, cez ktorý nám približujú charakter danej postavy. Tak napríklad, Jennifer Coolidge, ktorá sa mimochodom dočkala väčšieho uznania od kritiky snáď až za svoju postavu bohatej Tanyi, je zobrazená ako princezná zamknutá vo veži. V jej blízkosti vidíme opicu na reťazi odkazujúcu na Portiu (Haley Lu Richardson), mladú asistentku, ktorá jej musí byť vždy nablízku.

No a spomínate si na opakované vraždiace pohľady presvedčivej Aubrey Plaza, stvárňujúcu podozrievavú Harper? Jej meno je sprevádzané obrazom vtáka útočiaceho na iného vtáka. Rovnakou cestou úvod ponúkne aj mnoho ďalších indícií a myslím, že by sme ho pokojne mohli zaradiť k jedným z najvydarenejších a najprepracovanejších seriálových intier za ostatné roky. Stačí byť sústredený a jeho dôsledným navnímaním si dokážete samotný seriál vychutnať snáď ešte omnoho viac.

Tretia sezóna je už potvrdená a opäť prinesie novú hereckú zostavu a novú lokáciu. Tvorca Mike White naznačil, že tentokrát možno pocestujeme aj na iný kontinent a treba len dúfať, že aj do tretice to bude hriešne veľkolepé.