Najdhlší sci-fi seriál je britskej produkcie a tieto dni oslavuje 60. výročie

Slávny tajný agent James Bond a postava Doktora zo seriálu Doctor Who (Pán času) majú jedno spoločné. Oboch hralo už niekoľko hercov. Na rozdiel od Bonda je však zmena hlavného hrdinu v celosvetovo najdlhšom sci-fi seriáli zakomponovaná do ústredného deja. Aj preto je seriál taký úspešný a beží dodnes.

EDUKAČNÉ SCI-FI S NÍZKYM ROZPOČTOM A ZÁHADNOU HLAVNOU POSTAVOU

Vzdelávať, informovať a zabávať. To je slávne heslo BBC, ktoré pri jej vzniku vymyslel zakladateľ John Reith. Každý program mal spĺňať jednu z týchto troch funkcií. Tvorcovia Doctora Who chceli splniť dve a tomu podmienili aj dva typy epizód. V jednej z nich mali hrdinovia cestovať najmä do budúcnosti a bojovať so strašidelnými príšerami a v tzv. „historických epizódach“ sa nemali vyskytovať nijaké nevysvetliteľné javy, Doktor mal jednoducho stretávať známe historické osobnosti a poúčať o nich cieľových divákov – teda primárne deti. Z týchto dôvodov s Doktorom v prvých epizódach cestovali aj stredoškolskí učitelia z londýnskej Coal Hillskej školy, ktorú navštevovala Doktorova vnučka Susan.

Samotnú postavu Doktora stvárnil primárne divadelný herec William Hartnell. Vlastnými slovami opísal postavu ako niečo medzi čarodejníkom z krajiny Oz a Santa Klausom. Excentrický záhadný mimozemšťan Doktor je tak skôr postavou typickou pre fantasy než pre sci-fi. Dokáže však cestovať v čase a priestore a každá epizóda sa tak môže odohrávať úplne inde a využívať prvky rôznych žánrov. Na cestovanie používa Doktor stroj času menom TARDIS, ktorý je zvonku väčší ako zvnútra. Pôvodne sa tento stroj času mal vždy prispôsobiť prostrediu, v ktorom pristál a zmeniť podľa neho zovňajšok. Tvorcovia však mali veľmi malý rozpočet, a tak sa rozhodli, že táto funkcia TARDIS sa pokazila, a preto TARDIS zostala zaseknutá v podobe modrej policajnej búdky, ktorá bola v 60. rokoch Londýna, kde Doktor v prvej epizóde pristáva, bežnou súčasťou ulíc. Vďaka finančnej núdzi tak vznikol ikonický obraz modrej búdky, dodnes neoddeliteľná súčasť seriálu.

Lacné triky, masky, kostýmy či výprava patrili k bežnej výbave televíznej produkcie BBC v 60. rokoch. Inak tomu nebolo ani tu. Mnohé epizódy pôsobia skôr divadelne a na väčšine príšerkách vidno, že ide o hercov v gumených kostýmoch. Tiež sú umelo naťahované, aby z peňazí získali čo najviac materiálu. Epizódy sú rozdelené do menších častí a niektoré trvajú aj 240 minút, pričom je tam veľa vaty. Tvorcom sa však z tohto neduhu opäť podarila vyrobiť skôr cnosť a aj súčasní tvorcovia seriálu sa nebránia často absurdným či smiešnym kostýmom, ktoré dodávajú seriálu jedinečný pôvab. Seriál sa jednoducho neberie príliš vážne, čo je aj istým odzrkadlením britskosti ako takej a z môjho pohľadu aj jeho najväčšia devíza.

ŤAŽKÉ ZAČIATKY, STRATENÉ EPIZÓDY

Píše sa 23. november 1963. Na obrazovkách BBC sa prvýkrát objavuje záhadná postava cestovateľa v čase a jej tvorcovia dúfajú, že si ju diváci obľúbia. V začiatkoch však nikomu z nich ani v najdivokejších snoch nenapadne, že seriál bude bežať ešte v roku 2023. Nemôžeme sa im čudovať. Najprv sú producenti nespokojní s pilotným dielom a rozhodnú sa ho celý natočiť nanovo, čím si spôsobia výrazne finančné probléme. Keď však presvedčia manažment BBC a konečne sa im to podarí, sledovanosť prvej epizódy je priam mizerná. Dôvod je jednoduchý. V ten istý deň totiž zavraždia J. F. Kennedyho, a tak sa zraky celého sveta upierajú na mimoriadne správy a nie na nový sci-fi seriál pre deti.

Seriál tak už na začiatku prežíva klinickú smrť. Spása prichádza až o niekoľko týždňov neskôr, v druhej epizóde, kde sa Doktor stretne so svojimi úhlavnými nepriateľmi Dalekmi – alegória na nacistov. Dalekovia sa stali prakticky zo dňa na deň obrovským hitom a je teda do istej miery paradoxom, že seriál spopularizovali jeho najväčší antagonisti. Tí sú spolu s TARDIS dodnes ikonickou súčasťou seriálu a až na malé zmeny vyzerajú stále rovnako. Mimo seriálu o nich dokonca vznikli dva samostatné filmy s Peterom Cushingom v hlavnej úlohe. Vedec, ktorý sa snaží vyhýbať násiliu, sa veľmi rýchlo stal obľúbeným hrdinom introvertov a tých, ktorí nezapadajú.

Keď sme vyššie spomínali, že BBC vždy šetrila, treba dodať, že mnohé z prvých epizód si práve preto dnes už v podstate v pôvodnej podobe ani pozrieť nemôžete. Dôvodom je, že pásky, na ktoré sa seriál točil, sa recyklovali a nahrával sa na ne nový materiál. Existuje však zvukový záznam a fotografie, ktoré samotná BBC spracovala do tzv. rekonštrukcií či animovaných adaptácií, ba dokonca do kníh.

NOVÍ HERCI A HEREČKY

Ďalšie problémy seriálu začali v jeho tretej sérií. Vedľajší herci sa síce v rámci príbehu bežne menili a s Doktorom tak cestovali rôzni spoločníci, ktorí slúžili ako divákov vstup do nových svetov, no ochorel samotný hlavný predstaviteľ. Hartnella trápila arterioskleróza, mal problémy zapamätať si repliky, komolil mená a aj na pľaci si pomaly vyslúžil povesť nevrlého herca. Tvorcovia vedeli, že seriál má príliš veľkú perspektívu na to, aby ho ukončili. Dlhšie uvažovali, ako problém vyriešiť. No a napokon prišli s nápadom, že keďže je Doktor mimozemšťan, prečo by nemohol meniť tvár.

Proces zmeny tela nazvali regenerácia. Keď Doktor zomrie, iba zmení tvár. Jednoduché, ale brilantné riešenie, ktoré zabezpečilo nekonečné trvanie seriálu. Ponúklo tvorcom možnosť navždy obnovovať seriál zmenou hlavného hrdinu, ktorá však nemení svoje hlavné charakteristické črty, i keď každý herec či herečka do nej priniesli niečo vlastné. Každých pár rokov tak seriál výrazne zmení dynamiku, noví herci mu dodajú novú energiu hlavná postava sa trochu prispôsobí novému kultúrnemu prostrediu.

Z toho, samozrejme, vyplýva, že každý fanúšik má svojho obľúbeného „Doktora“, obvykle práve toho, ktorého videl na obrazovke prvýkrát. Z procesu regenerácia sa aj stala celospoločenská udalosť a tvorcovia vedia, že „regeneračná epizóda“ vždy priláka väčšie množstvo divákov, ktorých môžu zaujať. Diváci si tiež napr. pamätajú, kde a s kým pozerali, keď postava regenerovala a pod. Z núdze sa tak opäť vykľula cnosť a ďalšia výrazná devíza seriálu.

V pôvodných sériách postavu Doktora hralo sedem rôznych hercov, pričom medzi tých najznámejších a najobľúbenejších jednoznačne patril Tom Baker, ktorý v úlohe zotrval najdlhšie, celých sedem sérií.  Dve epizódy preňho napísal Douglas Adams a myslím si, že práve jeho štýl výrazne odzrkadľuje to, čím seriál v tých najlepších epizódach je. Predstavte si Stopárovho sprievodcu galaxiou, ale ešte väčšmi pritiahnutého za vlasy s pacifistom so zmyslom pre humor v hlavnej úlohe, ktorý občas odzbrojí nepriateľov dokonca aj gumenými medvedíkmi.

Z FANÚŠIKOV TVORCOVIA

Prvotné série bežali prakticky nepretržite do roku 1989. V BBC sa niektorí z manažérov pozerali na seriál cez prsty a rozhodli sa ho zrušiť, keďže mu aj trochu klesali čísla, čo sa však spätne dáva za vinu tomu, že sa neustále menil deň a čas vysielania. Ukázalo sa však, že seriál je príliš odolný na to, aby zostal mimo obrazoviek dlho. Hoci prvý pokus obnoviť ho v americkom pilotnom filme z roku 1996 s Paulom McGannom, ktorý mal viesť k novým sériám, nevyšiel, v roku 2005 sa ho podarilo opäť obnoviť BBC pod taktovkou Russella T. Daviesa.

Davies a aj mnohí iní scenáristi modernej verzie seriálu (Steven Moffat, Mark Gatiss, Chris Chibnall, Toby Whithouse či svetoznámy Neil Gaiman) boli otvorene veľkí fanúšikovia pôvodného seriálu a oživiť ho pre nové publikum považovali za splnený sen. Aj niektorí z predstaviteľov hlavného protagonistu ako David Tennant či Peter Capaldi sa otvorene hlásili k celoživotným fanúšikom a splnili si detské sny. Nielen herci, ale aj producenti od technikov po kameramanov radi spomínajú, ako keď boli ešte deti, sledovali strašidelné epizódy ich obľúbených Doktorov spoza gauča a postava Doktora ich inšpirovala venovať sa tomu, čomu sa neskôr v živote venovali, či už technike, vede alebo písaniu. Úprimná láska k seriálu a Daviesova schopnosť písať pre celú rodinu vystrelila seriál do dovtedy nevídaných výšin a po pár rokoch sa stal celosvetovým fenoménom.

Vznikli spin-offy, knižky, audiohry či nekonečný zoznam merchandisingu. V roku 2007 mal vianočný špeciál z futuristického Titanicu v Spojenom kráľovstve sledovanosť takmer 14 miliónov a v ten rok sa stal druhým nasledovanejším programom v celej britskej televízii. Čo je však dôležité, seriál zostal prakticky rovnaký ako staré epizódy, iba sa trochu prispôsobil súčasným štandardom televízie. Istá „lacnosť“ v ňom však zostala naďalej a tvorcovia si z niektorých bizarných prvkov otvorene uťahovali. Spielberg sa nechal počuť, že svet by bol omnoho pochmúrnejším miestom, ak by neexistoval Doctor Who, čím vhodne vystihol odolnosť a silu seriálu.

60. VÝROČIE, DISNEY+ a BUDÚCNOSŤ

Po Daviesovom odchode kormidlo seriálu prevzal Steven Moffat, ktorého slovenskí diváci možno poznajú ako scenáristu Sherlocka v modernom háve. Seriál si udržiaval konzistentne dobre čísla a v roku 2013 oslávil 50. výročie dokonca v kinách so špeciálnou epizódou, kde sa objavilo viacero inkarnácií Doktora naraz. Slabšiu sledovanosť a aj negatívnejšie recenzie mal však seriál počas posledných rokov, keď ho viedol Chris Chibnall a do úlohy prvýkrát obsadil ženu, Jodie Whittakerovú. BBC tak nezostávalo nič iné ako reagovať, Chibnall odišiel a nielenže sa rozhodol vrátiť Russel T. Davies, ale aj asi najobľúbenejší predstaviteľ modernej verzie seriálu, David Tennant.

Davies nadviazal spoluprácu s Disney+ a okrem rôznych menších prekvapení pre fanúšikov oslávi 60. výročie tromi špeciálnymi epizódami, po ktorých by mal v roli Doktora vystriedať navrátivšieho Tennanta herec Ncuti Gatwa, známy zo Sexuálnej výchovy. Ďalšie dve série sú už navyše v produkcii a hovorí sa aj o nových spin-offoch.

Zdá sa, že seriál je nezastaviteľný, rovnako ako jeho hlavní hrdinovia. Je jedným zo základov britskej televízie, mnohým ponúkol eskapizmus, únik z niekedy veľmi šedej reality a aj keď je miestami klišovitý, pôsobí trochu lacno, má absurdné zápletky, veľa nezmyselných technoblábolov a je často detinský, práve to je súčasť jeho šarmu. Ako vravela postava štvrtého Doktora v podaní Toma Bakera: „Čo mám z toho, že som dospelý, ak sa nemôžem občas správať detinsky?“

Seriál drží dva rekordy v Guinessovej knihe rekordov za najdlhšie bežiaci a najúspešnejší sci-fi seriál. Nové epizódy sa budú vysielať aj na Disney+, takže slovenskí diváci sa po 60. rokoch prvýkrát dočkajú slovenského dabingu.