The Umbrella Academy ako celok patrí medzi to najzaujímavejšie v rámci seriálovej ponuky Netflixu

Koľkými rôznymi spôsobmi je možné zničiť svet? Každá séria The Umbrella Academy nám jeden ukázala a vždy to bolo divnejšie ako predtým. Štvrtá séria v nastolenom trende pokračuje a možno to nebude len jedna apokalypsa. Koniec koncov multiverzum je stále v kurze. Ale nebojte sa, seriál nenaskakuje na vlnu toho, čo posledné roky vidíte v kinách. Stále je svojský, unikátny a dosť bizarný. Koniec koncov ako predloha od Gerarda Waya. A ako to, čo ste si pred rokmi zamilovali s prvou a ešte viac s druhou sériou.

Seriál vždy ťažil zo svojej inakosti, vznikol zhruba v podobnej dobe ako Doom Patrol a iné veci, ktoré ukazujú trochu iná tvár komiksu. Takého, ktorý nutne nemusí byť o svalovcoch v elasťákoch, ale dokáže rozprávať zaujímavé a veľké príbehy. To tu funguje stále. Avšak, štvrtá séria sa dá pripodobniť aj k iným seriálom. Takým, kde tvorcovia predbehli autora predlohy, takže si už musia vytvárať vlastné príbehy. Nedopadlo to úplnou katastrofou, ako napríklad koniec Game of Thrones, ale zase nie je to ani na takej úrovni ako predchádzajúce tri série.

Reštart univerza dopadol dobre. Všetci žijú, svet neskončil a každý sa má dobre. Respektíve sa má tak, ako sa chce mať. Ale naozaj? Seriálu musím kvitovať, že hneď nedáva do stávky osud sveta a podobné veci. Samozrejme, príde to na rad, ale úvod seriálu hovorí o úplne iných veciach. Osobných, každodenných, smutných aj veselých. Rodinný život je významným prvkom štvrtej série a nielen preto, že je vlastne založený na jednej z najviac dysfunkčných komiksových rodín. Ale preto, že ukazuje život mimo zachraňovania sveta. Trochu to v niečom pripomína dokonca Incredibles 2.

Pritom by ste nepovedali, že práve tie pomalé, obyčajné časti budú najlepšie. Keď sa rieši, že z manželstva po rokoch a deťoch vyprchala iskra a hľadá sa niekde inde. Keď sa nedarí vo vzťahoch. Keď sa nedarí v práci. Dokážete sa s tým stotožniť, chápete postavy, rozumiete ich motiváciám, poznáte to. Akurát tu sa to všetko deje v bizarnom svete, kde je za rohom ďalšia apokalypsa a pomaly svoje rožky začínajú vystrkovať noví záporáci. A to všetko bude len katalyzátorom k tomu, aby sa táto dysfunkčná rodina pokúsila ešte raz prekonať rozdiely a spojiť.

Kým prechádzajúce série mali po 10 epizód, posledná to zredukovala na 6. Základ pre ňu bol menej rozsiahly a už tak je občas cítiť, že tu a tam by mohlo pár minúť ubudnúť, čo by zlepšilo celkové tempo. Dokonca by som však povedal, že sú niektoré línie až nadbytočné a vlastne nikam nevedú. Z každej síce vzíde prerod niektorej z postáv, ale nie je to nič nečakané. Viete, že to musí prísť, tak nech to je spracované dynamickejšie a organickejšie. Nie každý musí od rodiny obísť, aby sa neskôr zase vrátil. Dalo by sa to ešte zredukovať na 5, možno aj 4 o niečo dlhšie epizódy.

V druhej polovici seriálu už záporáci naplno odhalili karty a vy tak viete, že ide do tuhého. Nie je to nič komplexné, iba ďalšie spiknutie, snaha o zničenie sveta, ale aspoň to pekne zapadá do bizarnej schémy, ktorá sa nesie seriálom od začiatku. Nick Offerman a Megan Mullally pekne dopĺňajú kolorit bizarných postavičiek a ako záporáci majú niekoľko fajn a niekoľko svojských momentov. Tentoraz je to však o niečo hlbšie previazané s ústrednými postavami, akurát to celé rozuzlenie diabolského plánu je trochu fádne.

V stávke je veľa, takže to nuda nie je. Akurát si vás nezíska to, čo sa vlastne stane. A prečo. Nemyslím tým úplný záver. Ten je predvídateľný, ale úplne to neprekáža. V zásade asi aj samu tušíte, ako to so súrodencami jednoducho musí dopadnúť. Sklamaním je to, ako sa dostanú do situácie, že sa toto musí stať. Autori sa to snažili vystavať na jednom zvrate, ale vyšumí do prázdna. Nedáva až tak zmysel bez hlbšej charakterizácie jednej z vedľajších postáv a tú nám táto séria neposkytla. Nedokážete sa tak potom ubrániť pocitu, že to bolo vlastne samoúčelné.

A kým teda scenáristicky je to najslabšia séria, herci tu predviedli svoje najlepšie výkony a ukazuje sa, ako sa zžili so svojimi postavami za tie roky. Chcú sa tak s nimi rozlúčiť čo najlepšie a mnohým to vyšlo. Najmä Elliot Page tú má svoje silné momenty, ale aj Tom Hopper a David Castañeda sa pekne vyšvihli. Navyše, na rozdiel od niektorých ďalších, majú aj uvoľnenejšie pasáže, ktoré vás chcú skôr pobaviť. Robert Sheehan si svoju úlohu stále užíva a predvedie dve rôzne polohy svojho Klausa, čo je tiež zaujímavé. Emocionálna rovina série ku koncu zase stojí na Aidanovi Gallagherovi, ktorému veľmi dobre sekunduje Ritu Arya a obaja sa dobre popasovali s tým, že majú na svojich pleciach viac.

Stále je to bizarné, vizuálne aj esteticky. No je to aj poriadne krvavé. Minimálne teda v jednej epizóde svištia guľky, lietajú nože a prelievajú sa hektolitre krvi. Nepôsobí to samoúčelne, je to spracované fajn. Aj keď to vizuálne občas môže pôsobiť trochu lacno. Rovnako aj bojová choreografia v inej epizóde, kedy si napríklad všimnete prelomenie stola skôr, ako naň vôbec dopadne postava. Akoby to tvorcovia už chceli mať čo najrýchlejšie za sebou, tak niektoré veci jednoducho uponáhľali.

The Umbrella Academy ako celok patrí medzi to najzaujímavejšie v rámci seriálovej ponuky Netflixu. Štvrtá a posledná séria neprináša rozlúčenie s obľúbenými postavami, aké by sme chceli. Ale zase to nie je ani také zlé, ako by ste možno očakávali. Má to chyby, to bez debát. Scenár by mohol byť kohéznejší a dokonca ani zhustenie by mu neprekážalo. Motivácie niektorých postáv sú veľmi povrchné a koniec si až tak neužijete. Ale ak sa zameriate len na tú cestu súrodencov Hargreevesových, bola to príjemná jazda. Od roku 2019 až dodnes.

Hodnotenie: 7/10

+ pomalší a osobnejší úvod do sezóny

+ stále silné a výrazné hlavné postavy

+ dávka bizarnosti, ktorú fanúšikovia milujú od prvej série

- Niektoré bočné línie pôsobia redundantne

- Záver pôsobí fádne kvôli nerozpracovaným motiváciám niektorých postáv

- Chýba cit pre detail a skutočné prekvapenia