CHOUCHOU - MILÁčIK PARÍŽA |
CHOUCHOU - MILÁčIK PARÍŽA |
"Quo vadis, Gaelitia?" musí sa človek mimovoľne pýtať po konfrontácii s údajne divácky najúspešnejšou komédiou vo Francúzsku za rok 2003.
Pod menom Chouchou sa nám predstaví zvláštny chlapík. Príde do Paríža oblečený do smiešneho ponča a nemá okrem jednej tašky s vecami nič. Podarí sa mu zohnať ubytovanie na fare, aj keď nikto neverí jeho príbehu o úteku z Chile. Zamestná sa ako asistent psychoanalytičky a postupne vysvitne, že má záľubu v dámskej kozmetike a šatách a jedného dňa by sa chcel stať plnohodnotnou ženou. S pomocou starých priateľov sa Chouchou zorientuje na parížskej transvestitskej scéne a dokonca sa zoznámi s fešákom Stanislasom. A ďalej sa už nič pozoruhodné nedeje...
Písanie recenzie na takýto film sa podobá pitvaniu rôsolovitého mimozemšťana - najťažšie je rozhodnúť sa, odkiaľ začať. Na tejto snímke je všetko slabé a akoby bez chuti. Scenár je neoriginálny a buduje napätie umelými a nelogickými zvratmi (napríklad výčiny psychotického policajta, ktorý chodí na psychoterapiu k Chouchouovej šéfke). Tempo pokrivkáva, pretože mnoho scén je zbytočne natiahnutých (hlavne tanečné čísla v bare Apocalypse). O celkovom zmysle alebo pointe sa ani veľmi nedá hovoriť - určite nemá nič do činenia s toleranciou voči homosexuálom, pretože Chouchoua berú všetci od začiatku úplne normálne. Všetky zmeny v živote hlavného hrdinu sa týkajú usádzania sa v Paríži a chabej love story so Stanislasom.
Pokiaľ ide o komediálnu stránku, snímka trpí urputným opakovaním niektorých gagov (komolenie mena doktorky Milojevičovej alias Jevomiličovej, brat Jean halucinujúci o obnaženej Panne Márii atď.). O stereotypných žartoch týkajúcich sa pohlavnej identity škoda hovoriť.
Predstaviteľ hlavnej postavy Gad Elmaleh sa podľa všetkého radí medzi známejších francúzskych komikov, ale Chouchoua zahral prinajlepšom priemerne. Všeobecne sa dá povedať, že afektovaná zženštilosť transvestitov v tomto filme nepôsobí veľmi autenticky, pretože v nej chýba zmysel pre detail a je hraná akoby "nahrubo". Rôzne scény, kde sa kamaráti spolu "vytešujú", sú preto neskutočne otravné. Zo všetkých postáv pôsobí vieryhodnejšie akurát kňaz otec Leon (Claude Brasseur).
Svetlou stránkou Chouchou je soundtrack, ktorý obsahuje viacero zaujímavých francúzskych skladieb. Niektoré zvládli aj prevedenie v rámci travesty show v bare Apocalypse...
Chouchou nepatrí ani do toho istého vesmíru ako Priscilla - kráľovná púšte. Neviem si celkom dobre vysvetliť, ako sa táto úbohosť mohla stať divácky úspešným filmom - azda za to môže prítomnosť Gada Elmaleha v titulnej úlohe, alebo vo Francúzsku neuviedli Lásku nebeskú. Každopádne som musel vynaložiť dosť námahy, aby som v kine vydržal do konca. Existujú aj vhodnejšie spôsoby cvičenia sebadisciplíny...
Chouchou (Francúzsko, 2002, 105 min.)
Réžia: Marzak Allouache. Scenár: Merzak Allouache, Gad Elmaleh. Kamera: Laurent Machuel. Hudba: Germinal Tenas, Gilles Tinayre. Hrajú: Gad Elmaleh, Alain Chabat, Claude Brasseur, Roschdy Zem, Catherine Frot, Arié Elmaleh