VAN HELSING

A kto vlastne stojí na strane Dobra a bude bojovať za úbohý biedny ľud sediaci neveriaco v multiplexoch? No predsa Gabriel Van Helsing (Hugh Jackman), tajný bojovník skrytej vatikánskej Svätej rady, snažiacej chrániť svet pred zlom ako takým.

Zatiaľ čo so zlom sa stretneme v šialenom čiernobielom experimente, Dobro v podaní Van Helsinga získa možnosť sebarealizácie v parížskej sekvencii a nemilosrdnej likvidácii pána Hydea resp. ešte jeho alter egom, pána Jekylla (a rozmlátení 600 rokov starého kostolného skla). 

Po stopách príbehu resp. hlavnej dejovej zápletke sa vydáme priamo z Vatikánu, kde Van Helsing schmatne svojho pomocníka Carla a jeho neskutočný arzenál likvidačných prostriedkov a zamierime do Transylvánie, kde už od úvodných sekúnd filmu nie je niečo v poriadku. Špecifický problém sa týka jedného rumunského rodu, ktorému hrozí skoré vyhubenie a čo je horšie, nemožnosť dostať sa do neba a nutnosť ostať iba v očisci. A takú pohromu si Vatikán nechce dovoliť, a tak posiela Van Helsinga do Rumunska, aby spomenutý rod nepomrel, ba čo viac, aby si zmeral sily s Draculom, ktorý kuje divné vedecké pikle...

A tak Van Helsing dorazí do balkánskeho kotla plného upírov a vlkodlakov, zoznámi sa s poslednou osôbkou rumunského rodu - pôvabnou Annou (alias Kate Beckinsale) a začína non-stop blockbusterová likvidácia Draculu, jeho neviest i potomstva, Wolfmana a zoznámenie s Frankensteinovou Bytosťou a ďalšími prísadami tohto gulášu.

Ó, scenár, kde si?

Milí čitatelia, verte mi alebo nie, ale vyšší popis diania na filmovom plátne nie je ukážkou slabého diváckeho prepisu, ale skôr bezradnosťou a preťažkou snahou vyloviť po 24 hodinách od projekcie skutočne zapamätateľný moment filmu resp. poskladanie dejovej mozaiky. Už samotný trailer nevzbudzoval v krvi divákov poriadny adrenalín na rozdiel od ďalších tohtoročných hollywoodskych blockbusterov. Prvá sekvencia filmu odohrávajúca sa ešte za účasti doktora Frankensteina (a čiernobielom filtri) sa síce snaží úspešne odkazovať na pôvodné horory zo štúdia Universal (a podľa niektorých divákov či kritikov sa jej to aj celkom darí), no valnú väčšinu nerozhodnutých alebo látky neznalých návštevníkov presvedčí, že tento film si poctivo krvopotne odsedia a nebude to jazda bezbolestná. Snímanie prológu je totiž také neoriginálne a zúfalo zodpovedajúce béčkovej kvalite, že začnete pochybovať o tom, že produkčný tím myslel celý projekt vážne.

Druhá sekvencia prenesie dianie do farby, predstaví nám Van Helsinga alias sympatického Wolverina v plášti, zdevastuje niekoľko parížskych pamiatok, ale najmä sa nás snaží po rozpačitom prológu presvedčiť o tom, že režisér si spolu s tímom trikových expertov pripravil nejednu CGI lahôdku spojenú s kamerovými nájazdmi. Nádej umiera posledná, pomyslíte si, najmä ak si uvedomíte, že niekoľkominútový súboj s dr. Jekyllom / Hydeom bol celkom nadpriemerný.

Neakčná sekvencia vo Vatikáne sa pre zmenu snaží o iný účel - dodať filmu ostrovtip, predstaviť nám dôvody Van Helsingovej aktivity a najmä nám čiastočne nahovoriť, že jeho počínanie má význam, na misie ho vysiela akási Svätá rada a hniezdo tejto organizácie má lepší vedecký tím ako MI6 v Londýne vrátane mnícha-novica Carla, ktorý nenápadne pripomína agenta Q (a vatikánske podzemie vyššie uvedenú bondovskú headquarters - materskú základňu).

Zoznámenie sa s Annou z Underworldu (resp. Kate Beckinsale) je tiež ešte celkom svižné, príchod Van Helsinga do Transylvánie a jeho prvá potýčka s Draculovými nevestami, nie sú tiež nezaujímavé (hoci by mohla byť lepšie zostrihaná). Lenže v momente stretnutia Draculu, jeho neviest a potomkov resp. subpríbehu o vlkodlakoch končí takmer všetka originalita (česť objavu Frankensteinovej bytosti na začiatku druhej polovici filmu) a príbeh takmer kompletne vyšumí a plátno sa zaplaví morom digitálnej extravaganzy...

Sommers sa vracia

Film takmer nemá dej (resp. ho má relatívne chatrný), a predsa sa naň dá pozerať a jeho prvé dve tretiny vás takmer vôbec nenudia. Lenže potom, okolo 70. - 80. minúty zistíte, že akčný spektákel už neprináša skoro nič nové a dopozeráte ho iba z povinnosti. Na jednej strane je to obrovská škoda, pretože ak by sa Sommersovi podarilo udržať tempo parížskej sekvencie, zopár vtipov z Vatikánu a najmä lepšiu pestrosť diania, mali by sme do činenia so zaujímavým otvorením letnej sezóny.

Lenže Stephen Sommers sa vydal iným smerom a po úspechu Múmie a najmä jej pokračovania sa rozhodol kráčať rovnakým štýlom, a tak si môžete pred názov Van Helsing pokojne doplniť predtitul Múmia 3 a pritom sledovať aj zostupnú krivku kvality a vzostupný graf zručne natočenej, no po stránke obsahu a atmosféry, prázdnejšej dobrodružnej akcie. Nič iné totiž Van Helsing nie je a keď si túto skutočnosť uvedomíte, môžete sa ešte celkom dobre pobaviť (Ale pozor! Vrece pukancov a litrová cola je k tomu účelu podmienkou!)

Navyše však nie je Van Helsing iba rýchlym videoklipom, ktorého exteriéry vymenila Pensylvánia za horúci Egypt. Režisér Sommers si totiž osvojil umenie syntézy a už po letmom preskúmaní látky zisťujeme, že napokon sa do spájania možného i nemožného bláznivo zamiloval. Najprv narval do jediného filmu Frankensteina, Draculu i vlkodlakov a potom okorenil väčšinu filmu odkazmi alebo priamou krádežou prvkov z iných filmov. Tu uvidíte hniezdu z Matrixu, tam švenkuje kamera ako v Pánovi prsteňov, niekde vykradne Sommers sám seba a niekde si vypomôže s prvkami ďalších ôsmich až desiatich filmov. A opäť platí spomenutá skutočnosť, že ak si túto skutočnosť uvedomíte a videli ste väčšinu veľkých filmov z posledných rokov, môžete sa celkom dobre baviť...