MISTŘI

Marek Najbrt ponúka zaujímavý pohľad na tému fandenia. Neostáva na povrchu (ako je to v prípade Jakuba Sluku a jeho Non plus ultras), ale práve naopak. Hokejové majstrovstvá sa pre neho stávajú pozadím pre rozohranie hneď viacerých dejových línií. Základným kameňom, na ktorom režisér spolu s ďalšími dvoma scenáristami (Benjamín Tuček a Robert Geisler) stavia, sú kvalitne napísané a zahrané postavy. Práve tie sú v tomto prípade dôležité, ich príbehy rozohráva v polohe komornej tragikomédie. Malý počet postáv umožňuje autorom venovať sa im podrobne. Všetci hrdinovia tak majú dostatok priestoru na to, aby sa mohli dostatočne rozvinúť ich príbehy, ktoré som už v skratke načrtol.

Film sa okrajovo dotkne aj citlivých tém, ako sú nacionalizmus a rasizmus. Pozitívom v tomto prípade je, že sa nesnaží hrať na niečo, čím v skutočnosti nie je. Nejde mu o hĺbkovú sociologicko-psychologickú analýzu týchto problémov. Pozerá sa na ne skôr spôsobom, ktorý divákovi vyvolá úsmev na tvári. Zároveň ponúka priestor aj na zamyslenie. Neskĺza k moralizovaniu, odsudzovaniu, nekomentuje. Ukazuje, ako to je, a necháva na divákovi, či sa nad tým zamyslí, alebo iba pobaví.

Podtitul filmu Mistři znie: "Fandiť si musíme sami, nikto iný to za nás neurobí." V tomto prípade ide o dvojaké fandenie. Prvé je to hokejové, keď sa česká reprezentácia derie čoraz bližšie k vysnívanej medaile. To však je iba metaforou pre rozvinutie druhého plánu fandenia, ktorý postupne preberá úlohu prvého a stáva sa dôležitejším. Hrdinovia totiž musia fandiť predovšetkým sami sebe. Uvedomujú si prázdnotu svojich životov. Každá z postáv túži uniknúť buď z miesta, kde žije, alebo sama pred sebou. Či už je to malý Jarda, ktorý sa túži vrátiť k matke, Zdena, túžiaca po dieťati, no Karel nie je schopný ani ochotný jej túžbu splniť, alebo Josef, ktorý má ustavične problémy s identifikáciou svojej národnostnej príslušnosti. 

Najbrt tragickosť dostatočne vyvažuje komickosťou. Osudy jednotlivých postáv sú poprepletané úsmevnými epizódkami. Vďaka nim je film odľahčený. Práve táto poetika je pre snímku veľkým prínosom. Ukazuje, že život má temnejšie i svetlé stránky. Nie však cez ružovú optiku, ale cez prizmu reálnosti. Toto balansovanie na hranici tragédie a komédie je prostriedkom, ktorým režisér dáva svojím postavám nádej. O to ľahšie je divákovi prijať situácie, z ktorých nedýcha prílišný kalkul ani citové vydieranie.

Herecké obsadenie filmu nie je preplnené hviezdnymi menami, čo je len dobre. Vidíme tak hercov, ktorých nepoznáme natoľko, aby sme do ich postáv vkladali určité očakávania, čo by sa nám nemuseli splniť. To je veľkým pozitívom snímky. Divák nemá problém nájsť si svojho favorita. Pre všetkých zúčastnených je charakteristický viac-menej civilný herecký prejav, zbytočne neprehrávajú. Napriek vyváženým a kvalitným výkonom musím vyzdvihnúť Jana Budaře. Jeho Bohouš, ktorý na dne fľašky s petrolejom predvída výsledky jednotlivých zápasov, je skutočne pôsobivý. Mladík, trpiaci duševným postihnutím (takého Budař predviedol už v Nude v Brne, aj keď v trochu odlišnej polohe), je vlastne jedinou čisto tragickou postavou. Všetci ho využívajú, veľa radosti a šťastia zo života si neužije. Napriek tomu (možno vinou svojho hendikepu) sa javí natoľko apatický, že ani nepomýšľa na zmenu svojho stavu. Budařova kreácia je skutočne v tomto prípade mimoriadne vydarená.

Po formálnej stránke je film podaný zaujímavým spôsobom. Pomalá kamera pomáha navodzovať dojem ospalosti a celkovej atmosféry pohraničného zapadákova. Príjemným prekvapením sú originálne hry s vizuálnym spracovaním niektorých motívov. Ako konkrétny príklad môže poslúžiť práve vizualizácia Bohoušových vízií, keď sa na dne fľašky objaví hokejový zápas. Rovnako pôsobia aj sekvencie, kde Bohouš v halucináciách vidí vo svojom okolí hokejových reprezentantov. Vybočovanie týchto momentov z celkového vizuálneho konceptu snímky je len zdanlivé. Sú zakompované citlivo, nevytŕčajú, nepôsobia samoúčelne. Diváka nerušia, naopak, vytrhávajú z fádnosti a stereotypu mestečka. Sú únikom od reality šedivého priemeru a bezvýznamnosti, takým potrebným v tomto prostredí.

Snímku Mistři sa oplatí vidieť. Tragikomická poetika, dôveryhodné charaktery a herecké výkony, vizuálna kompozícia a v neposlednom rade aj dobrá hudba sú kvalitami, ktoré z filmu robia vysoko nadpriemerný článok v našej distribúcii.