VOTRELEC VS. PREDÁTOR

Uprostred leta 1986 zavítala kozmická loď s rozmrazenou Ripleyovou na palube na planétu, ktorú vtedy už skoro storočná astronautka nikdy viac nechcela vidieť. Ale keďže veľké korporácie sú od prírody nepoučiteľné, pristála na obávanej planéte ďalšia posádka. Jej hromadnú popravu režíroval Jim Cameron, ktorý svoj zmysel pre sci-fi dokázal už dva roky pred tým vo vynikajúcom predapokalyptickom Terminátorovi. Väčšie množstvo votrelcov zaznamenalo úspech, a Rypleyová mala ďalší zárez na pažbe svojho plameňometu.

Režisér divných filmov David Fincher sa s Ellen nekašlal. Hneď ako sa mu dostala do rúk, šupol ju do väzenia a oholil jej hlavu. Ako keby to nestačilo, nechal do nej vniknúť jej najobľúbenejšieho spoločníka na osamelých cestách vesmírom, takže ju v podstate odsúdil na smrť. Tretí diel votrelca znamenal prielom v jeho spracovaní, prvý krát sme mohli vidieť počítačom generovaného votrelca, a navyše je "trojka" najtemnejšia z celej série, ovplyvnená typicky fincherovskou depresívnou vizualitou.

Vo štvrtom dieli sa Ripleyovej zmocnili Francúzi. Jean Pierre Jenuet spolu so svojím týmom natočil asi najkonformnejší film votrelčej quadrilógie, ktorý sa prísne držal komerčných zásad hollywoodskeho filmu druhej polovice devädesiatych rokov minulého storočia - všetko bolo jednoduché, jasné a pekné (v rámci možností, samozrejme). Pritom, kto videl Mesto stratených detí vie, že Jenuet a jeho tým by dokázali natočiť temnejšieho, bizarnejšieho a desivejšieho votrelca než Fincher a Scott dohromady. Bohužiaľ sa museli podriadiť producentskej taktovke a výsledkom bolo priemerné akčné sci-fi.

Druhým podstatným objektom nášho záujmu je Predátor. Tento humanoid, brázdiaci pozemské džungle (prípadne mestá) robí to, čo by sa od tvora jeho mena dalo očakávať - loví. A robí to s veľkým potešením. Fešák Lovec je ako bodybuilder, ktorému k vrcholnému šťastiu stačí dobre vybavené fitness centrum; predátorovi zase stačí korisť, ktorú by mohol naháňať. Čím húževnatejšia korisť, tým väčšia radosť z lovu. V prvom dieli svojho filmu predátor naháňal Arnolda Schwarzenggera (alebo to bolo opačne?), ktorý prišiel ako veliteľ komanda očistiť džungľu od šmejdu. Režisér John McTiernan mal nápad, za ktorý by si zaslúžil Oscara. Nedovolil Anrniemu na plátne skoro vôbec rozprávať, čím vytvoril dojem, že Guvernátor vie hrať. Večná škoda, že ten ťah Akadémia neocenila. Tento príjemný oddychový film sa dočkal aj pokračovania, o ktorom sa ale nebudem bližšie zmieňovať, stačí vedieť, že je len slabým odvarom prvého dielu.

//compare{[Alien]_versus_[Predator]};;

Predátor je odlišnou postavou, než votrelec. Zatiaľ čo v podstate bezduchý zabijak -votrelec- je vlastne zvieraťom, ktoré zabíja pre rozmnoženie sa a prežitie vlastného druhu, predátor je zabijak loviaci pre potešenie. Votrelec je stvorenie, ktorého zrodenie znamená smrť. Je to choroba, ktorá svoju prvú obeť zabije zvnútra, aby sa mohla ďalej šíriť a rozosievať ďalšiu a ďalšiu smrť. Jeho zbraňou je jeho telo, jeho nebezpečnosť tkvie v odlišnosti jeho fyziológie. Jeho strašidelnosť je vyvolaná nemožnosťou vzájomného porozumenia, zapríčinenou neexistenciou spoločných komunikačných kanálov. Všetko spomenuté pôsobí desivo na ľudské podvedomie a žánrovo zaraďuje votrelca do hororu.

Oproti tomu predátor je ako my, alebo aspoň ako niektorí z nás. Je ako poľovník, ktorý loví pre radosť, je človeku podobný fyzicky a do určitej miery aj správaním. Nie je strašidelný, stavba jeho tela je podobná nášmu. Jeho jediná zásadná odlišnosť spočíva v jeho vybavení. Je to práve zásoba technických vynálezov, ktoré ho robia výrazne mocnejším od človeka- jeho maska s termovíziou, jeho ramenný kanón s laserovým zameriavaním, jeho brnenie. Jeho vesmírna loď. Predátor nie je strašidelný. Môžeme sa ho báť, ale je to rovnaký strach, aký pociťujú vojaci idúci proti silnejšiemu nepriateľovi. Predátor nevysiela k nášmu podvedomiu žiadne signály, nesnaží sa nás desiť skryto. Je to len lovec z inej planéty. Žánrovo preto patrí predátor do sci-fi.

//analyze{?present_movie};;

Film Votrelec vs. Predátor, vychádza z populárnej tradície komiksových cross-overov - spojení postáv z dvoch príbehov do jediného dobrodružstva. Vychádza z komiksov, ktoré sú na trhu už pomerne dávno, a hlavne z dvoch dielov počítačovej hry Alien vs. Predator. Táto atmosférická hra rozhodne nebola pre slabšie povahy (sám som ju s nábehom na infarkt po pätnástich minútach odinštaloval) a preto zvesti o jej filmovej adaptácii vyvolali vzrušený šum v hráčskych radoch. Tento šum sa zo vzrušeného zmenil na podozrievavo-očakávajúci v momente, keď vyšlo najavo, že réžiu bude mať v rukách Paul W.S. Anderson. Tento muž už totiž za sebou mal jednu rozporuplnú hernú adptáciu: Resident Evil.

Príbeh Votrelca vs. Predátora je prostý. Satelity zachytili 600 metrov pod antarktickým ľadom silný zdroj energie. Preto sa milionár Bishop Weyland (jeho meno je jediný príjemný odkaz na pôvodných votrelcov) rozhodne dať dohromady tým ľudí, ktorí by sa za normálnych okolností asi nestretli, a vydať sa s nimi preskúmať tento jav (ach, už to zase začína, tí milionári si proste nedajú pokoj...). Keď dorazia na ľadovec, zistia, že je až po ten záhadný zdroj energie vyhĺbený dokonale okrúhly tunel. Výprava je celá začudovaná, ale informovaný divák už vtedy vie, že dieru vypálili do snehu predátori z vesmíru. Tak výprava vlezie rovno dole (to je predsa úplne logické, nie?) tam objavia pyramídu (nie, vážne) popísanú egyptskými hieroglyfmi, aztéckymi symbolmi (fakt!) a kambodžskými obrázkami (toto už je aj na mňa moc:))). Keď už sú tam, tak si ju dobre obzrú zvonka aj zvnútra a pritom spustia mechanizmus, ktorý ich uzamkne vo vnútri. Zistia, že predátori sú dávni bohovia(?), ktorých uctievali naši predkovia a že si na Zem doviezli dokonalú korisť - votrelcov(??), aby na nich raz za sto rokov(???) mohli usporiadať lov. Výprava chce z pyramídy utiecť, to však nie je možné. Ale vtedy už sú prítomní aj predátori a votrelčie vajíčka sú na ceste k ľuďom. Show sa môže začať.