ČESKÝ SEN

V roku 2003 sa vo všetkých českých médiách rozbehla reklamná kampaň na otvorenie nového hypermarketu s príznačným názvom - Český sen. Na tom by skutočne nebolo nič zvláštne, pokiaľ by na letákoch nestáli uvádzacie ceny: mlieko za 7,80 Kč, pivo za 6,50 Kč, prenosná televízia za 500 Kč, digitálny fotoaparát za 1690 Kč ... , ktoré na seba neodolateľne upozorňovali a provokovali otázkou "No nekup to?". V skutočnosti sa však žiaden nový hypermarket nepostavil a už vôbec nemalo prísť k jeho slávnostnému otvoreniu, ktoré rozsiahla reklamná kampaň sľubovala. Miesto nákupných košíkov čakalo na prvých návštevníkov len falošné priečelie postavené na zelenej lúke. Dôvod? Ten by nám mali objasniť dvaja hlavní organizátori vybavení kamerami a z nepochopiteľných dôvodov aj oblekmi Hugo Boss.

Na začiatku tohto netradičného dokumentu skrývajúceho sa za momentálne populárnym reklamným označením "reality show" si obaja tvorcovia Vít Klusák a Filip Remunda dávajú autoreflexnú otázku, prečo to vlastne všetko urobili a zároveň aj alibisticky dodávajú, že odpoveďou má byť samotný film. Bohužiaľ nie je. 19 miliónový filmový projekt sledujúci prácu reklamných agentúr pri kreovaní fiktívneho marketu, šikovne prestrihaný castingom na rodinu, ktorá najviac miluje nakupovanie, je zabalený v ľúbivom Michaelom Moorovskom pozlátku a obohatený slušnou filmárskou stránkou a dramaturgickou výstavbou. Jedinou podmienkou pri jeho sledovaní je veľmi nepremýšľať, len prijímať a "zabávať" sa na "šokujúcich" skutočnostiach o fungovaní reklamného biznisu a všadeprítomnej konzumnej masáži. Problém je však v tom, že kalendár neukazuje rok 1990 ale 2004.

Opäť sa vynára otázka, prečo to vlastne mladí dokumentaristi urobili (je mi jasné, že ich prvotným zámerom bolo upozorniť hlavne na samých seba). Mojim osobným názorom je, že zmyslom Českého sna bolo zistiť a poukázať na skutočnosť, ako ľudia podliehajú reklame. V tomto prípade, ale ide len o zaujímavý výlet do jej sveta, kde sa podobne, ako hrdinovia v Jurskom parku prevážate jednotlivými expozíciami, až príde k výpadku prúdu a show môže začať. Ale show bez pointy a jasnej výpovednej hodnoty je pomerne zbytočnou snahou autorov o sociologickú analýzu. Poukazovať v roku 2004 na skutočnosť, že reklama vážne funguje a v dobe každoročného otvárania nových hypermarketov - dvojnásobne (keďže uvádzacie ceny tovarov sú pre obmedzené skladové zásoby a reklamné účely skutočne veľmi nízke), mi pripadá veľmi banálne a prvoplánové. Český sen tak diváka možno pobaví (davy ľudí utekajúce po zelenej lúke k prázdnej konštrukcii, ha, ha), ale veľa nového mu nepovie. 

Zásadným problémom autorskej dvojice je aj snaha upozorniť bežných ľudí na všemohúcnosť reklamy. Túto skupinu občanov však pravdepodobne ich apel vôbec nezaujíma a do kina prichádzajú prevažne diváci, ktorí čo to o reklame vedia a tak im ostáva len baviť sa na "hľúposti" tých, čo podľahli konzumnému monštru. A o to vraj tvorcom nešlo. Skutočnosť je ale taká, že pocity bežného diváka najlepšie charakterizuje jeden z príspevkov uverejnený na webe česko-slovenskej filmovej databázy:

"Sakra, to bola projekcia! Celé narvané kino bolo Českým Snom doslova strhnuté, schuti sa smialo a nadšene aplaudovalo trefným scénam. Po skončení filmu bol ešte dlho znieť potlesk, ktorý neutíchal ani počas príchodu Filipa Remundy a Víta Klusáka na javisko. Myslím, že tento fakt vám možno povie viac, než nejaký odborný komentár zosmolený zakomplexovaným recenzentom. Bravo chalani, ste super! PS: Najkultovejšia scéna je jasne tá, v ktorej osemdesiatročná babka o dvoch barlách doslova "valí" po lúke k vytúženej plachte priečelia hypermarketu. To sa musí vidieť." (autor Lhurgoyf)