10

Filmová recenzia

„Chcete rozosmiať Boha? Prezraďte mu svoje plány..." - aj touto replikou by sa dala charakterizovať mexická snímka Amores Perros, ktorej autorom je neznámy režisér, debutant v oblasti celovečerných filmov Alejandro González Iňarritu. Drsný príbeh odohrávajúci sa v meste plnom znečistenia, násilia a korupcie - Mexico City, vytŕčal spomedzi snímky nominované na minuloročného Oscara asi ako Arnold Schwarzenegger zo zástupu skutočných hercov. Vizualita sveta a ľudí v ňom bez kompromisu (veci sú také aké sú, a nie také, aké ich chceme mať), je strhujúca, surová a až znepokojujúco skutočná.

Život človeka sa skladá z detailov a drobností, ktoré ho dokážu doslova obrátiť naruby. V Mexico City sa pri automobilovej nehode prekrížia cesty troch ľudí a odhalia sa tak prízemné stránky ľudskej povahy. Tínedžer Octavio (Gael García Bernal) sa rozhodne utiecť s manželkou svojho brata Susanou (Vanessa Bauche). Jeho pes Cofi sa stane krutým nástrojom k získaniu peňazí a ešte viac skomplikuje citlivý trojuholník vášne, v ktorom sa odopieraná láska stáva cestou, z ktorej nie je úniku.

Štyridsaťdva ročný Daniel (Álvaro Guerrero) medzitým opúšťa svoju manželku a dcéry, aby mohol žiť s krásnou Valériou (Goya Toledo). V deň keď oslavujú začiatok nového spoločného života, zasiahne ich tragická automobilová nehoda. Ako sa zachová muž, ktorý si myslel, že má všetko a jeho život sa razom zmení? Zatiaľ čo Daniel a Valéria zostupujú do svojho osobného pekla, Valeriin pes Richi je uväznený pod parketami v jej byte - čo je dokonalá metafora pre love story, sledujúca následky straty ilúzií a zúfalstva.

Pri spomínanej automobilovej nehode bol taktiež Chivo (Emilio Echevarría), bývalý militantný komunista, ktorý je po rokoch strávených vo väzení hlboko sklamaný životom a pracuje ako nájomný vrah. Po nehode sa ujme zraneného Octaviovho psa Cofiho a vylieči ho. Toto stretnutie mu paradoxne umožní zmieriť sa so svojou minulosťou a nájsť vôlu opäť žiť.

Omámenie láskou a jej dopadmi na okolie je jednou z hlavných tém príbehu o spletitosti a zraniteľnosti ľudského života. Prirovnanie Amores Perros k Tarantinovému Pulp Fiction sa opiera len o čisto podobnú dejovú stavbu (tri poviedky, ktoré sa pretnú v jednom bode). Tarantino divákov baví, ale mexický tvorcovia poukazujú na rozklad a skutočnú realitu sveta. Nemoralizujú a nehľadajú výpovedné posolstvá, snažia sa len upozorniť na chaos života v najväčšom meste sveta. Niečo podobné sme mali možnosť vidieť napríklad vo vynikajúcich filmoch Trainspotting či poviedkovom Acid House.

Debutujúci režisér Alejandro González Iňarritu sám priznáva znepokojenie a dojatie nad prvou verziou scenára Guillerma Arriaga Jordana (bolo ich vraj nakoniec až 36!). Mal pocit akoby mu z papiera vystúpili jeho postavy - trpiace, s dokonale ľudskými diálogmi. Práve vďaka tomuto zážitku natočil skutočne fascinujúcu sondu ľudských odhodlaní, túžob a nesplnených snov. S pomocou premyslených ingrediencií (dekorácie, kostýmy, hudba) a fantastickej, detailnej práce kameramana Rodriga Prieta zdôrazňoval príbeh a mystickú atmosféru filmu.

Podobne ako v iných filmoch tohto žánru aj v Amores Perros nesmie chýbať element určený k dejovému spojeniu jednotlivých príbehov. Okrem tichého pozorovateľa udalostí bezdomovca Chiva sú to predovšetkým nešťastné obete nekonečného cyklu násilia - psy. Symbolicky zobrazujú pokrivené medziľudské vzťahy, či už ide o zneužívanie, emocionálnu pretvárku alebo útek od spoločnosti.

Amores Perros je záznamom reality života skutočných ľudí - samých nás. Označenie „kultový film" sa mu pravdepodobne nevyhne a určite sa zaradí medzi zlomové snímky nového storočia.

Amores Perros (Mexico, 2000, 153 min.)
Réžia: Alejandro González Iňarritu. Scenár: Guillermo Arriaga Jordan. Kamera: Rodrigo Prieto. Hudba: Gustavo Santaolalla. Hrajú: Emilio Echevarria, Gael Garcia Bernal, Goya Toledo, Álvaro Guerrero, Vanessa Bauche.