OSADA

Základným kameňom Osady je jej atmosféra a morálna rovina (rovnako ako vo vymenovaných filmoch). Uzavretá komunita ľudí, z ktorej nikto už dlhé roky neodišiel a nikto sa k nej nedostal, je akýmsi ostrovčekom uprostred hustých lesov. Malý počet obyvateľov má za následok až rodinný charakter vzťahov. Každý pozná každého. Vzťahy medzi obyvateľmi nie sú naštrbované pôsobením vonkajších elementov ani konfliktami medzi nimi navzájom. Vydávajú sa, majú deti, radujú sa, smútia, proste žijú. Na prvý pohľad by sa zdalo, že osada je vlastne akýmsi ideálom, ostrovčekom šťastia. Ale aj to platí iba do určitého momentu.

Každé z dvoch prostredí, prezentovaných v snímke, má svoju vlastnú atmosféru. Osada je spomínaným ideálom, zatiaľ čo okolitý les je symbolom strachu, hrôzy a rešpektu, ktorý v obyvateľoch vzbudzuje. Avšak napriek tomu sa do lesa pozrieme. Hranica je totiž prelomená, do lesa vstúpi mladík menom Lucius Hunt (Joaquin Phoenix), napriek výslovnému zákazu svojej matky (Sigourney Weaver). A práve tento zlom v príbehu je začiatkom nastolenia mimoriadne pôsobivej atmosféry, ktorá vás priklincuje do kresla v kinosále. Od tohto momentu je jedno, či sa dej odohráva v osade, alebo v lese. A dej nepoľaví až do záverečných titulkov.

Čo sa týka už spomínanej atmosféry, tá je budovaná mimoriadne precízne a hneď viacerými prostriedkami. Či už je to gradácia príbehu, technické spracovanie filmu (z ktorého treba vyzdvihnúť najmä kameru, výpravu a hudbu), alebo herecké výkony jednotlivých zúčastnených. Osada využíva tieto faktory rovným dielom, čo výsledný dojem z filmu iba posilňuje. Pozrime sa na ne preto podrobnejšie.

Pri písaní o príbehu, sa budem zo všetkých síl snažiť vyvarovať spoilerov, ktoré by čitateľovi, čo film ešte nevidel, pokazili zážitok a hovoriť preto bez konkrétnych príkladov. Príbeh je divákovi prekladaný hneď od začiatku ako samozrejmosť, je teda vrhnutý do víru udalostí, bez siahodlhých prológov a predstavovania postáv. Aj to má v Osade, samozrejme, svoje miesto, ale je veľmi vkusne a triezvo začlenené do samotného príbehu. Postavy sú vykreslené dostatočne reálne na to, aby osada skutočne žila svojím vlastným životom. Vďačia za to ako kvalitnému scenáristickému zázemiu, tak aj kvalitným hereckým výkonom. Vynikajúci je aj casting filmu. Papierovým predobrazom postáv sa podarilo priradiť mimoriadne zaujímavé obsadenie (aj keď bez hviezd). To sa týka aj mladšej generácie (Joaquin Phoenix, Bryce Dallas Howard), aj staršej (Sigourney Weaver, William Hurt). Ich postavy nie sú ploché, ale reálne. Nesmieme zabudnúť ani na vynikajúceho Adriena Brodyho, ktorý v úlohe miestneho blázna skutočne žiari. Práve on zohrá v príbehu veľmi dôležitú rolu, ktorú vám však, samozrejme, nemôžem prezradiť.
 
Ešte by som sa chcel vrátiť k spomínaným vzťahom medzi postavami. Hlavnou dvojicou je práve mladík Lucius a jeho "vyvolená" Ivy (ktorá je, mimochodom, obdarovaná akýmsi "šiestym zmyslom" a vidí okolo ľudí rôzne "znamenia"). Ich vzťah prechádza vývojom, sledujeme ho od počiatočnej Luciovej nesmelosti až po obetu jedného z mladej dvojice. Vývoj je teda rovnako plastický ako samotné postavy a nie je ani príliš presladený.

Príbeh sa vyvíja veľmi príjemným, dynamickým tempom. Film nemá žiadne hluché miesta. Dokonca aj záverečné twist efekty (shyamalanovský trademarkt) sú dávkované postupne a nie sú príliš prehnané. To je podľa mňa ďalšie pozitívum filmu. Pri Znameniach ma práve záverečné odhalenie znechutilo, prácne (a úspešne) budovaná atmosféra sa rozplynula ako švihnutím zázračnej paličky. Záverečná pointa Šiesteho zmyslu bola zase šokujúca, ale rozhodne nesklamala (aspoň mňa nie). Preto som bol celkom zvedavý, ako Shyamalan zvládne koniec svojho posledného počinu. Bez prezrádzania záverečnej pointy musím povedať, že je iný než v oboch spomenutých prípadoch, no dostal ma. Nečakal som, že Shyamalan ukončí tento film práve takto. Bol som však veľmi milo prekvapený. Shyamalan ako keby divákov neklamal, len im na konci podal vysvetľujúcu pomocnú ruku a nechal ich osamote premýšľať.