JEHO FOTER, TO JE LOTOR!

Netreba si robiť žiadne ilúzie: snímka patrí na obrovskú kopu priemernej priemyselnej hollywoodskej komediálnej zábavy. V onej kope nájdeme drvivú väčšinu snímok Bena Stillera, samozrejme, ale aj medzi nimi existujú značné rozdiely čo do kvality. Priemyselná zábava sa tiež občas môže hrdiť tvorivou iskrou a dosiahnuť výbornú pozerateľnosť. Inokedy sa však stane, že napriek úprimnému snaženiu všetkých zúčastnených je výsledok akýsi nijaký, a to je nanešťastie aj prípad filmu Jeho foter, to je lotor!.

Hlavnú vinu nesie, ako zvyčajne, scenár. Je plný štandardných, ale práve preto veľmi predpovedateľných ťahov, ktoré sa používajú na oživenie filmového pokračovania. Je tu viacero nových postáv - Fockerovci alebo Jackov prvý vnuk Malý Jack. Je tu gradácia - Gregovi rodičia sú oveľa viac vychýlení od normy než on sám. Niektoré postavy sú zrelšie - hlavne Greg už má na Jacka svoje finty - kým iné ostávajú rovnaké ako v prvom dieli - najmä Jack samotný. Na všetkých týchto javoch by nebolo samo o sebe nič zlé, niektoré z nich sú však naozaj príliš umelé, až neprirodzené. Najmä zamontovanie postavy Malého Jacka (asi šesťmesačného syna Paminej sestry) je veľmi pochybné a robí z úbohého lezúňa bezmocný nástroj v cynických rukách filmárov. Ďalšie prvky sú zas zúfalo predvídateľné (najmä zápletka s Gregovym nemanželským synom).

Asi najviac však scenár trpí nerovnomernosťou. Uvedenie do deja je veľmi, veľmi pomalé, a aj scény u Fockerovcov, keď sa podľa tvorcov zrejme už má rozvíjať konflikt, sú v skutočnosti tiež len uvádzaním do deja, pretože sa o žiadnej z postáv nedozvedáme nič nové. Gregovi rodičia sú hipíci? Jackovi sa to nepáči? Ale to bolo predsa jasné od okamihu keď sa stretli, nie? Divák si napriek tomu užije ešte dobrých dvadsať minút, keď každý z hercov stereotypne rozohráva to isté a všetci spolu predvádzajú sériu skutočne veľmi priemerných gagov. Veci sa podstatne zlepšia, keď nastanú skutočné komplikácie (nie je ich až tak veľa, a preto nebudem nič prezrádzať). Približne druhá polovica filmu sa potom odohráva v celkom znesiteľnom tempe, no nepríjemnú pachuť z úvodu nedokáže napraviť. V závere si divák užije ďalšie násilné vnesenie postavy do deja (Pamin ex-priateľ Kevin v podaní Stillerovho kamoša Owena Wilsona).

S pochybným materiálom zachádzajú herci vcelku udatne. De Nirov Jack je síce nudný svojou priehľadnosťou, ale treba povedať, že starý pán sa rozhodne nebojí vytvoriť na plátne nepríjemnú, napätú atmosféru a ide mu to. Hoffman so Streisandovou riadne afektujú, ale čiastočne tým kompenzujú chudokrvnosť deja, takže sa im to dá prepáčiť (najmä Hoffman je Pán herec aj vtedy, keď nadhráva). Ostatní odvádzajú absolútne štandardné výkony, za ktoré sa nemusia hanbiť, ale ničím mimoriadnym nezaujmú. Dvojčatá Spencer a Bradley Pickrenovci, ktoré hrajú Malého Jacka, sú fakt rozkošné a je celkom možné, že sa s nimi ešte v nejakej tej baby-komédii stretneme.

K technickej stránke filmu niet čo dodať - bezchybné remeslo s veľkým fortieľom, ale bez invencie, pretože tú si nikto nevyžadoval ani nezaplatil. Príjemným prekvapením boli slovenské titulky, ktoré šikovne riešili mnoho slovných hračiek s priezviskom rodiny Fockerovcov (alias Yebalovcov). Bohužiaľ, nepostrehol som, kto je ich autorom.

Pre fanúšikov pôvodného Protivného svokra, ktorí sú ochotní prižmúriť oči nad nejakými tými chybičkami, a pre ostatných menej náročných divákov môže byť Jeho foter, to je lotor! príjemné spestrenie večera. Bolo a bude ešte veľa lepších komédii, ale bolo a bude aj dosť horších. Tak ako ozajstnú návštevu u budúcej rodiny, ani tento film sa neoplatí brať príliš vážne.

Meet the Fockers (USA, 2004, 95 min.)
Réžia: Jay Roach. Scenár: John Hamburg, James Herzfeld. Kamera: John Schwartzman. Hudba: Randy Newman. Hrajú: Robert De Niro, Ben Stiller, Dustin Hoffman, Barbra Streisand, Teri Polo, Blythe Danner, Owen Wilson