|
DVERE V PODLAHE |
DVERE V PODLAHE |
Spisovateľ Ted Cole žije s manželkou Marion a dcérkou Ruth v prímorskom dome v Long Islande. Na manželstve Coleovcov leží tieň tragickej smrti ich dvoch synov, a tak keď do rodiny príde mladík menom Eddie robiť Tedovi asistenta, ocitne sa v mierne napätej atmosfére. Samotná jeho prítomnosť však spustí reťaz udalostí, ktoré sa čoskoro vymknú spod kontroly...
Pod maskou zápletky, ktorá vyznieva ako thriller s jemnou hororovou príchuťou, sa skrýva klasická psychologická dráma so všetkým, čo k nej patrí. Vzťahový mnohouholník, ktorého hlavnými vrcholmi sú Ted, Marion a Eddie, prechádza rôznymi premenami, aby na konci nadobudol úplne iný tvar. V príbehu je pramálo prekvapivých zvratov - ani v závere nestriehne žiadne šokujúce odhalenie. Scenáristom sa však podarilo precízne rozobrať anatómiu krízy, ktorá sa medzi postavami odohráva, a to robí z Dverí v podlahe zaujímavý zážitok (pokiaľ vás podobné veci zaujímajú).
|
|
|
Dej je okrem toho pretkaný symbolmi a metaforami, ktoré prepájajú rôzne scény a robia zo snímky hutný celok. Ide o typ filmu, ktorý sa možno aj oplatí vidieť druhýkrát, pretože pri prvom sledovaní je ťažké si túto symbolickú rovinu vychutnať. Samozrejme, literárna predloha od Jamesa Irvinga určite obsahuje podobných odkazov oveľa viac, no scenáristi viac-menej úspešne odolali pokušeniu napchať do filmu, čo sa doň zmestí.
Menej sa vydaril prepis dialógov, z ktorých viaceré vyznievajú knižne a trochu umelo. Navyše sa na plátne prejavuje mierna nevyrovnanosť hereckých výkonov. Kým Jeff Bridges sa s postavou Teda stopercentne zžil (zdá sa, že tento herec zreje od filmu k filmu ako dobré víno), Kim Basinger ako Marion aj Jon Foster v úlohe Eddieho akoby v niektorých momentoch nedokázali pretvoriť knižný pátos prítomný v scenári. Našťastie je takých chvíľ pomerne málo a mimo nich podávajú obaja solídny výkon. Maličká Elle Fanning v úlohe labilného dieťaťa Ruth výborne prispieva k atmosfére snímky.
|
|
|
Apropos, atmosféra. Je vyladená do jemne úzkostných tónov, aké vznikajú medzi ľuďmi, ktorí predstierajú, že je všetko v poriadku, i keď to tak nie je. Má na tom zásluhu soundtrack (nadmieru skromný, prevláda ruchová stopa bez podfarbenia), ale aj kamera, ktorá stavia idylické zábery exteriérov a precízne komponované polocelky do kontrastu k slovám a činom postáv.
Dvere v podlahe vyznievajú ako film, ktorý sa snaží z artového materiálu trošku nasilu vyťažiť komerčný potenciál. To mu zväzuje ruky aj obmedzuje okruh divákov. Bežný konzumný "teľací" divák sa bude z ne-thrilleru cítiť unavený, kým artového priaznivca môže celkom ľahko odradiť lacné lákanie hereckými hviezdami, ktoré sú už predsa len za zenitom. Osobne by som toto dielko bral ako slušný TV tip alebo prekvapenie z DVD požičovne.
Door in the floor (USA, 2004, 111 min.)
Réžia: Tod Williams. Scenár: Tod Williams. Kamera: Terry Stacey. Hudba: Marcelo Zarvos. Hrajú: Jeff Bridges, Elle Fanning, Kim Basinger, Mimi Rogers, John Rothman.
