KLAN LIETAJÚCICH DÝK

Pre všetkých divákov

Pokiaľ patríte medzi čoraz menej početnejšiu skupinu divákov, ktorí náhodou nezavadili o majstrovské kúsky ako Tiger a drak alebo Hrdina, čaká vás vizuálne úchvatne a scenáristicky zaujímavo podané predstavenie korenené starostlivým prístupom režiséra, ktorého neraz prirovnávajú k maliarovi a kamerou, ktorú vychvaľujú všetci do nebies. Ale pekne po poriadku.

Čím viac ste zhollywoodizovaní alebo čím viac ázijských filmov ste videli, tým menej bude pre vás scenár prekvapivejší. Pokiaľ ste fanúšikom americkej továrne na filmové sny, čaká vás razantne odlišný zážitok, pretože čínska nátura má po ruke viaceré zvraty, ktoré sa derú vpred najmä v poslednej tretine filmu až do vygradovaného finále. Pokiaľ ste už zvyknutí na ázijský štýl rozprávania, tak viaceré zvraty už nemusia byť také šokujúce, pretože ste na ne svojím spôsobom zvyknutí a už pomaličky prichádzate scenáristom a ich štýlu na kobylku. Tak či onak, mnohých prekvapí prvá polovica filmu, kde po razantnom nástupe v nevestinci a fantastickom tanci Zhang Zyi nastúpi na hodinu v podstate jednoduchá roadmovie, kde sa len putuje čínskymi lesmi a rozprávajú životné múdra a skáču iskry na ceste k zamilovanosti. Áno, nie je tu už žiaden dôvod tajiť ústredný motív filmu, ktorým je láska a drvivá väčšina príbehu je vlastné krásnou lovestory, ktorá môže vo vás vyvolať pocit filmovej nenaplnenosti diváka alebo naopak, pohladiť po citlivej duši a umožniť vám vychutnať si vzťah prepadajúceho Jin do osídiel ženskej krásy slepej Mei, ktorá nie je iba zraniteľnou kvetinkou. Druhá časť filmu sa už odvíja v odlišnom poňatí a po prezradení určitých (ne)čakaných zvratov vás čaká fantastická jazda až do konca, ktorá mierne prevráti scenár naruby. Ale to je len a len dobre...

Mnoho slov padá na súboje vo filme. Áno, je pravda, že sú opäť prevedené v štýle wuxia, takže ak si chcete užiť trošku realistického zápolenia, odporučím vás do vedľajšej sály na Kráľovstvo nebeské. Ale pokiaľ máte chuť na čínske zápolenie v bambusoch, máte možnosť a dočkáte sa ho v najlepšom prevedení. Celkovo je na súbojoch cítiť starostlivejšie poňatie a menší počet neviditeľných drôtov. A ešte pred polovicou filmu zistíte, že väčšina súbojov sa odohráva na diaľku. Jin má nepriateľov na muške svojho luku a Mei ako zástupkyňa klanu využíva na obranu dýky. Súboje v blízkom kontakte tu spočítate na prstoch jednej ruky a väčšinu času sa dostávajú k slovu zbrane ako bojové umenie úderov a presných kopov. Tak či onak, vďaka výbornému prevedeniu patria súboje k pýche filmu... Teda pokiaľ už nimi nie ste presýtení...

Herecké výkony opäť stoja na výkonoch niekoľkých hercov. Suma sumárum, dianie sa točí okolo šiestich-siedmich postáv a väčšinu času trávime na plátne s Jin, Mei a Leom. Zhang Zyi dostala konečne poriadnu hlavnú úlohu, takú, že ju nebudete vidieť 15-20 minút, ale väčšinu filmu. A taký krok sa nedá oceniť ničím iným ako výraznou pochvalou. Zhang Zyi si svoj film zaslúžila a Klan lietajúcich dýk nesie statočne. Jej slepota nacvičená dvojmesačným spolužitím so skutočne nevidiacou ženou sa oplatila. Z policajnej dvojice Jin - Leo mi pripadá lepší práve Jin opantaný láskou k Mei. Ale celá trojica hrá skutočne výborne - ak by to tak nebolo, prvá časť filmu by sa možno zadrhávala a divácky zážitok by nebol taký hladký...

Samozrejme, že na filme je najviac cítiť rukopis chlapíka menom Zhang Yimou, ktorý sa opäť hrá s farebným a prírodným stvárnením lokácii. Najčastejšie nás necháva obdivovať jesenné farby padajúceho lístia a nekonečných lesov, ale neváha zájsť ani do záhrady plnej kvetov alebo tradičného bambusového hája. A napokon je tu finále, kde sa nevinnosť snehovej nádielky (nie vynútenej, ale z neba padajúcej počas októbrového natáčania na neďalekej Ukrajine) zafarbí kvapkami krvi a žiaľu.

Ale tentokrát je zrejmé, že režisér nedbal iba na vizuálnu, ale aj audiálnu stránku filmu, o čom svedčí výborná hudba, ktorá jednak výborne dokresľuje dianie pohyblivých obrázkov a vďaka slepote Mei naberá aj novú dimenziu a filmovú hodnotu. Viacerým môže pripadať hudba ako obyčajne ázijská, ale po opakovanom zhliadnutí filmu a najmä počúvaní samostatného soundtracku si uvedomíte jej nemalý prínos do kultúrneho zážitku, ktorý je prakticky porovnateľný s obrazotvornosťou Zhanga Yimou.

Zvolený štýl i obsah filmu nemusia vyhovovať každému. Krásna čínska tragédia, v ktorej tentokrát nejde o vytvorenie štátu či premyslený príbeh rozprávaný z viacerých hľadísk, ale o milostné vzplanutie a lásku prestrihanú nádherne snímanými súbojmi, môže niekomu pripadať smiešne ("tí Číňania tam lietajú po bambusoch a dýky lietajú, ako sa im zachce" resp. "tá lovestory je tak strašne naťahovaná, kedy sa už bude niečo diať a nielen rozprávať), ale aj fascinujúce vďaka podmanivému štýlu Zhanga Yimou, ktorý zachádza až do iného odboru umenia, výtvarného. Ale vzhľadom na nízky výskyt ázijských filmov (takej vysokej kvality) v našich končinách nemožno návštevu neodporúčať, najmä ak vás ešte podobný film do kolien nedostal...

Pre milovníkov Tigra a draka či Hrdinu

Na Klan lietajúcich dýk sa nepíše recenzia vôbec ľahko, pretože drvivá väčšina z vás tu má zafixované veľkolepé príbehy ako Tiger a drak alebo Hrdina. A pretože Hrdinu a Klan spája aj rovnaký režisér, budete ho chcieť silou-mocou porovnávať a hádať sa, či je lepší príbeh z čias tvorby Číny ešte pred začiatkom letopočtu alebo predkladaný príbeh odohrávajúci sa už v stredoveku. Tej komparácii som sa chcel vyhnúť aspoň v hlavnej časti recenzie, ale pokiaľ by chýbala úplne, mnohým by pripadala recenzia neúplná...