8.0

Filmová recenzia

Dánsky režisér Lars Von Trier (Tanečnica v tme) kedysi povedal, že film má byť ako kameň v topánke. Divák má byť niekto iný, ako len konzument presných dejových schém a žánrových formuliek. Triera fascinovalo hľadanie čistoty filmu, odbúranie zaužívaného klišé hollywoodskej naratívnej štruktúry. Možno aj preto (a možno pre osobný úspech) spísal spolu s priateľom a zároveň aj kolegom Thomasom Vinterbergom, kontroverzný a silne provokatívny manifest Dogma 95. Hlavnou myšlienkou niekoľkobodového textu (presné znenie nájdete na konci článku) bolo definovať pravidlá zaručujúce absolútnu slobodu umeleckej výpovede reflektujúcu skutočnosť bez štylizačných prvkov „normálnych" filmov.

Najsilnejšími zástupcami dnes už mŕtveho hnutia sa stali prvé filmy viac menej dodržujúce pravidlá Dogmy. Silná dráma Rodinná oslava Thomasa Vinterberga, komediálne ladený Mifune Kragha Jacobsena, opus Král žije Kristiana Levringa a už kultový Idioti Larsa Von Triera. A práve Idioti sa dostali do reprezentatívnej desiatky Projektu 100.

Podtitulom tohto filmového experimentu je slogan, že ide o idiotský film o idiotoch a pre idiotov. Neberte túto definíciu doslovne, Trier pod označenie Idiot schoval svojským spôsobom akúsi metaforu protestu a hľadania východiska z tohto naprogramovaného a presne určeného sveta. On sám je týmto metaforickým Idiotom, keď sa pustil do boja s veternými mlynmi konvencie a bez lacných artefaktov zaútočil na premýšľajúceho diváka. Idiotom sa stáva každý, kto sa vymaní z kolobehu drviacich kolies obrovského mechanizmu moderného a povrchného sveta a odhalí svoje skutočné pocity, túžby a vlastnú dušu.

Expozičná koncepcia Trierovej intímnej drámy sleduje postavu smutkom zdrvenej Karen (Bodil Jorgensenová), ktorá sa úplnou náhodou spoznáva so skupinkou „intelektuálov", ktorých spája (a neskôr rozdeluje) zvláštna forma zábavy. V rodinnom dome na predmestí Kodane kam Karen pozvú, sa hrajú na idiotov, presnejšie na rôznym spôsobom telesne a duševne postihnutých ľudí a zámerne tým provokujú a vnútorne skúmajú svoje okolie. Rozpaky, neschopnosť komunikácie, falošná lútosť, neprekonateľné osobné bariéry - to je len časť reakcií okolia pri stretnutí s postihnutým človekom. Trier ale nechce poučovať a umelo hladať výpovedné hodnoty, jeho záujem smeruje k odhaleniu následkov otvorenia duše vnútorných pocitov každého človeka.

Idioti od svojho vzniku rozdelujú divákov na dve skupiny (jedna nedá na Triera dopustiť a druhá nechápavo krúti hlavou) a nebude tomu inak ani medzi slovenským publikom. Nie každému môže vyhovovať jasne dominantná forma (roztrasená ručná kamera, prítomnosť mikrofónov, či dokonca priamo kameramanov), poprípade silná Trierova expresivita spojená s explicitným zobrazením detailov sexuálnych orgií. Pokiaľ ale odhalíte autorov zámer a strávite nie bežnú filmovú poetiku balansujúcu na hrane dokumentu a domáceho videa, čaká vás príjemné premýšľanie o idiotovi, ktorý drieme v každom z nás.

Idioterne (Dánsko/Francúzsko/Taliansko/Holandsko, 1998, 117 min.)
Réžia: (neuvedený) Lars von Trier. Scenár: (neuvedený) Lars von Trier. Kamera: Casper Holm, Jesper Jargil, Kristoffer Nyholm, Lars von Trier. Hrajú: Bodil Jorgensenová, Jens Albinus, Anne Louise Hassingová, Troels Lyby, Nikolaj Prip, Nikolaj Lie Kaas, Luis Mesonero, Louise Mieritzová, Trine Michelsenová, Anne-Grethe Bjarup Riisová.

Sľub čistoty

Sľubujem, že sa podriadim nasledujúcim pravidlám, stanoveným a potvrdeným DOGME 95:

- Filmovanie musí byť vykonané priamo na mieste. Na miesto filmovania nie je možné prinášať iné veci, než ktoré tam sú, a miesto sa nesmie upravovať. (Pokiaľ sú pre natočenie filmu potrebné určité predmety, je potrebné miesto filmovania zvoliť tak, aby na ňom predmety boli).

- Zvuk nesmie byť nikdy zaznamenaný oddelene od obrazu a naopak. (Nesmie sa použiť hudba s výnimkou prípadov, keď taká hudba znie priamo na mieste natáčania).

- Kameru je nutné pri filmovaní držať v ruke. Akýkoľvek pohyb, alebo nehybnosť zachytiteľná rukou, je povolená. (Film sa nesmie odohrávať tam, kde je umiestnená kamera, filmovanie sa musí odohrávať tam, kde sa odohráva film).

- Film musí byť farebný. Zvláštne osvetľovanie nie je povolené. (Pokiaľ nie je dostatok svetla z hľadiska expozície, scénu je potrebné vystrihnúť, alebo je možné za kameru upevniť jednu lampu).

- Optické efekty, alebo filtre sú zakázané.

- Film nesmie obsahovať povrchné scény. (Nesmie obsahovať zabíjanie, zbrane atď.)

- Presuny z hľadiska času a miesta nie sú povolené. (To znamená, že film sa musí odohrávať na jednom mieste a v jednom časovom pláne).

- Žánrové filmy nie sú povolené.

- Formát filmu musí byť akademický - 35 mm.

- Režisér nesmie byť uvedený v titulkoch.

- Ďalej sľubujem, že sa zdržím akéhokoľvek prejavu osobného štýlu. (Už nie som umelec). Sľubujem, že nebudem usilovať o vytvorenie „diela", pretože považujem okamžik dôležitejší než celok. Mojím najvyšším cieľom je zobraziť pravdu mojich postáv a situácií. Sľubujem, že to tak budem činiť zo všetkých síl, a to aj na úkor akéhokoľvek dobrého vkusu a bez ohľadu na estetické kritériá. Týmto ukladám svoj sľub čistoty.

Kodaň, pondelok, 13. Mája 1995 Menom Dogme 95 Lars von Trier, Thomas Vinterberg