V DOBREJ SPOLOČNOSTI

Carter Duryea (Topher Grace) už pekných pár rokov žije. Aj napriek svojmu veku - 26 rokov prináša pre megaspoločnosť GlobCom skvelé nápady, ako mobily pre deti a aj inak zvyšuje príjmy. Po tom, ako úžasný Teddy K., šéf GlobComu, kúpi Sports America, je práve on predurčený na post vedúceho oddelenia inzercie. A máme tu prvý konflikt. Carter odsúva Dana na pozíciu druhého muža. Netrvá dlho, pridáva sa konflikt číslo dva. Cartera opustí jeho manželka, rozvedú sa, a Carter sa zamiluje do Danovej dcéry Alex (Scarlett Johansson).

Áno, znie to trochu podozrivo, ale netreba mať obavy. Paul Weitz, ktorý má na svojom konte scenár na AntZ a prvý American Pie, ale aj About a Boy s Hughom Grantom sa so scenárom naozaj pohral. Inteligentná línia rozprávania a konfliktov, zaujímavo vystavané postavy a trefné dialógy. Toť základné ingrediencie scenára. Hlavnú zápletku odvíja od konfrontácie "dinosaurov" a "progresívnych" ("kindermanagementu"), či už prostredníctvom vzťahu Dana a Cartera, alebo celkovo, obchodných praktík starej a novej generácie. Okrem paralelizovania kariérnych hodnôt, necháva Weitz priestor aj rodine a domovu: Danova harmonická domácnosť pozostávajúca ešte z manželky a dvoch dcér a jedného dieťaťa na ceste verzus Carterovo nefunkčné manželstvo. Tu je na mieste podotknúť, že sa primeraného priestoru dostáva kariére aj rodine, prostredníctvom štandardných situácií, ako nedeľná rodinná večera alebo pribratie druhej pôžičky alebo prekvapivé tehotenstvo.

Ruku v ruke s prvou zápletkou kráča druhá - vzťah Alex a Cartera, vďaka ktorému sa narúša vzťah šéf - podriadený a mení sa na vzťah otec - chlap, ktorý spí s otcovou dcérou. Z oboch dokázal Weitz vyťažiť prirodzený, citlivý a inteligentný humor, využívajúc jednak charaktery postáv (Carterova "úprimnosť" v prítomnosti Alex), a aj situácie (Carterova dilema "ktoré auto" a jej vyvrcholenie, "Dan odhaľuje"). Jemne ironický prístup navyše celkom úspešne neutralizuje moralizovaním zaváňajúce momenty. A pritom pracuje s "klasickými" (plus mínus otrepanými) motívmi, situáciami a vzťahmi. V spôsobe, ako ich používa a využíva vidím jedno z plus filmu. Veľké plus udeľujem za konečné vyriešenie vzťahov vo firme, ale aj vzťahu Alex - Carter a inovácii generačného vzťahu, ktorý tu funguje síce aj vo forme "otec - syn", ale najmä "otec - dcéra". 

Až na pár vedľajších postáv, ktorých úlohou je byť nafúkaní, arogantní a spravodlivo potrestaní, resp. strápnení (celkovo asi tri), nemožno povedať nič iné, než že sa nachádzame naozaj v dobrej spoločnosti. Hlavný dôraz stojí na Danovi a Carterovi, ktorí sú veľmi dobre prekreslení aj ako profesionáli, aj ako súkromné osoby bez toho, aby tieto "dve tváre" pôsobili umelo. Navyše, Dennis Quaid a Topher Grace sú naozaj dobrí. Prirodzení, bez karikovania, výstižní. Osobne som bola zvedavá najmä na Gracea, ktorého na svetlo filmu vyniesol TV seriál Tie roky sedemdesiate a následne Traffic, Mona Lisa Smile, nasledované pár ďalšími filmami a cameom v Ocean´s 11 a Ocean´s 12. Musím povedať, že ma milo prekvapil. Podarilo sa mu podať mladého chalaniska, ktorý síce ešte celkom nevie, čo so životom, ale má skvelé marketingové nápady. Chalana, ktorý vstupuje do deja ako dravec, aby prešiel cestu krotenia s následným (už mimofilmovým) "getting ducks in a row". Zabudnite na "cucáka" a už dupľom na jeho seriálového kolegu Ashtona C.. Grace je iná liga. Dennis Quaid je tentoraz v nevýhode, pretože od neho som, vzhľadom na rolu, dobré herectvo očakávala. A nesklamal ma. Popri týchto dvoch ostávajú trochu odstrčené ženské "hrdinky" - manželky (Carterova Kimberly je tak v konečnom dôsledku úplne zbytočná;) a dcéry, vrátane Alex. To ale neznamená, že sa na ne nevzťahuje to isté konštatovanie ako o Danovi a Carterovi. Johanssonovej Alex je jemná, inteligentná osemnástka, ktorá sa vie o seba postarať, vie stratiť hlavu a pritom ju mať stále na krku. A celkom slušne hrá stolný futbal. A dobre vyzerá. Nemám ju rada. :)

Čo sa týka réžie, Weitz zvolil klasiku, osvieženú pár zaujímavými strihovými sekvenciami. Netlačil ani na komediálnu, ani na romantickú pílku. Jednoducho, nechal scenár a hercov konať a pôsobiť - v dobrom; v žiadnom prípade nemám na mysli prípad, kedy réžia nie je. Ako by povedal veľký Teddy K.: podarilo sa mu dosiahnuť synergické pôsobenie filmových "nástrojov" - scenára, réžie, herectva, kamery, hudby a strihu. Mimochodom, múdra veľkého Teddyho K., ktorého geniálne zahral Malcolm McDowell (5 minút aj s maskovaním) stoja za vypočutie.

V dobrej spoločnosti je po dlhšej dobe skutočne inteligentný, príjemný film s nenásilným humorom a nepresladenou romantikou. Nie je dokonalý, ale na nadpriemer dosahuje bez väčších problémov. Navyše, je zaujímavým oživením "reality" v rámci tohto mesačných premiér - najmä Finding Neverland, Batman, alebo očakávané Sin City. Taký fajn film. Úplne normálny film. Dobrý film.

In Good Company (USA, 2004, 109 min)
Réžia: Paul Weitz. Scenár: Paul Weitz. Hudba: David Byrne, Peter Gabriel, Damien Rice, Stephen Trask. Kamera: Remi Adefarasin. Hrajú: Dennis Quaid, Topher Grace, Marg Helgenberger, Scarlett Johansson, Selma Blair.