REVÍZORI - PROJEKT 100

Revízori sú dôkazom toho, že i v srdci Európy a s relatívne nízkym rozpočtom môže vzniknúť komerčne úspešný thriller. Filmu, a predovšetkým scénam naháňačiek v tuneloch metra, naozaj nemožno uprieť napätie, tak zúfalo chýbajúce mnohým americkým sériovým výrobkom nakrúcaným s neporovnateľne vyšším rozpočtom, ktoré oproti inovatívnym Revízorom vyznievajú akoby boli realizované podľa šablóny. To, čomu snímka vďačí za svoj úspech (v Maďarsku sa po svojom uvedení stala najziskovejším titulom a v tržbách prekonala aj americkú produkciu), je originalita námetu i jeho spracovania.

Antal priestory metra vykresľuje ako do seba uzatvorený svet, v ktorom sa odohráva klasický príbeh boja dobra proti zlu. Tento svet je vizuálne originálny a zaujímavý, so skvelou atmosférou a to i napriek tomu (skôr práve preto), že sa celý film odohráva v podzemí a my sa ani raz nepozrieme na denné svetlo. Zásluhu na tom má výborná práca s kamerou a strihom, a aj vďaka týmto kreatívnym zložkám má film dostatočný spád. Rovnako sa na tom podieľa aj skvelé využitie autentických ruchov a hudby, presne zodpovedajúcim ponurej atmosfére podzemia a schopným v divákoch navodiť dostatočne skľučujúce pocity.

Režisér pri budovaní svojho sveta využíva mnoho rozprávkových prvkov (boj dobra so zlom, zobrazenie lásky ako cesty z tmy na svetlo), aj keď ich, pochopiteľne, pozmeňuje a prispôsobuje celkovému temnému ladeniu príbehu. Tým robí svoj film novátorský a nevšedný. Nevytvoril len ďalšiu remeselne zvládnutú snímku bez myšlienky a pointy, ale zaujímavé dielko, pracujúce i so symbolickou rovinou a nechávajúce priestor aj pre divákovu predstavivosť.

Revízori sú však i tak thrillerom so všetkým, čo k tomu patrí. Už výborne zvládnutá, prekvapivá expozícia vypovedá o tom, že Antal s napätím pracovať vie. Naháňačky vo vagónoch i staniciach metra, ale najmä „preteky“ v podzemných tuneloch, uskutočnené medzi Bulcsúom a vodcom ďalšej skupiny revízorov (akási podzemná verzia ruskej rulety) sú vynikajúco remeselne zvládnuté a určite si pri nich prídu na svoje všetci milovníci akcie a napätia.

Zaujímavo je vo filme zobrazené zlo. Nie je priamo ukázané, vždy sa len mihne pred našimi zrakmi, pričom sa mu ani raz počas celého deja nepozrieme do tváre. Akoby ju ani nemalo, akoby to ani nebola postava, ale stelesnenie všeobecného zla. Tak či onak, tento prístup umocňuje napätie a divácku zvedavosť a pomáha režisérovi pri budovaní atmosféry.

Protipól zla, podobne ako v iných príbehoch, tvorí láska. Láska medzi Bulcsúom a tajomným dievčaťom v medveďom kožúšku, definovateľným aj tým, že si zásadne nekupuje cestovný lístok. To ona dá Bulcsúovi silu vybojovať záverečný súboj a im obom výjsť z tmy na svetlo.