A ČO AK JE TO PRAVDA?

Museli sa stretnúť. Prečo? Pre vznik zaujímavej romantickej komédie i preto, aby si pomohli navzájom. Hoci na poli romantiky sa niekedy racionálne záležitosti hľadajú príliš ťažko a musíte zhltnúť ich prvotné premisy aj s navijákom, počiatočné kusy deja si dokážete zdôvodniť. Ona – vyčerpaná prvým životom sa vracia, aby si svoj život vysporiadala a snáď konečne našla muža, ktorého môže milovať a nevykrvácal by jej do konca šichty. On – zdecimovaný smrťou manželky a utápajúci sa v každodennej pitke. Spája ich skutočnosť, že on sa nasťahuje do jej apartmánu... a možno aj čosi viac. Na filmové (i skutočné) pomery sú totiž David i Elizabeth jedny z najmilšie napísaných postáv. Ona je v podstate obetavá žena, on dostal v živote iba úder pod pás v podobe straty manželky. Prečo nespojiť dve spočiatku stratené duše? Prečo nie, ale podarí sa im preklenúť aj priepasť medzi reálnym a posmrtným životom na ceste za úspešnou láskou?

A čo ak je to pravda? môžete označiť za tuctovú romantickú komédiu, ktorá sa dá kritizovať na každom druhom kroku počnúc scenárom, ktorý už nedokázal vydržať v rovine reality a musí si vypomáhať zosnulou Elizabeth kráčajúcou v posmrtnom živote. Zároveň tu máte dosť scenáristických klišé a ako sa vyjadrí nejeden z vás v diskusii, áno, ten scenár by vedel v podstate napísať takmer hocikto z nás s malou mierou talentu. Film je predvídateľný a jeho 95-minútovú štruktúru i zloženie viete uhádnuť. A predsa si odnáša pomerne vysoké hodnotenie...

Ten scenár si totiž nevypomáha posmrtným životom len tak pre nič za nič. Keď sa už konečne dvojica Elizabeth a David spozná natoľko, že chce prejavovať svoje city, na obzore vystúpi nová otázka – do akej miery sú potrebné k láske dotyky a celé fyzično? Pretože Elizabeth je duch a David sa jej môže len ťažko dotknúť – drvivá väčšina pokusov končí metaním rúk vo vzduchu. Táto subtéma je vo filme zaujímavo rozpracovaná a vďaka nej sa dostávajú k slovu aj rozličné vedľajšie postavy, ktoré sú zábavné. Zatiaľ čo Elizabeth a David sa očakávane starajú o romantickú rovinu, druhú časť žánrového zaradenia (komediálnu) má na starosti množstvo vedľajších charakterov, ktorým velí Jon Heder ako špecialista na nadprirodzené javy alebo doktor, ktorý prebral po Elizabeth miesto v nemocnici a chŕli zaujímavé hlášky. Ostatní sú tu miestami pre efekt (pekná susedka), iní pre jednorazový gag alebo vysvetľujú pozadie života Elizabeth.

Takže máme tu romantickú komédiu kombinujúcu trošku nadprirodzená a vám už určite udrela do hlávky jasná sugescia – veď toto je ďalšia variácia päťnásť rokov starého Ducha! Iste, zameraním áno, ale prevedenie je podstatne odlišné. Dá sa povedať, že jednoduchšie a hlavne sladšie. Jasne napísaný pozitivizmus oboch hlavných charakterov a ich vrúcny cieľ spočinutia vo vzájomnom (nutno však podotknúť, že fyzickom) náručí môže pôsobiť ako lízanková šablóna. Ale kombinácia všetkých prvkov (romantiky, nadprirodzeno, vedľajšie postavy) v tomto prevedení môže vydať dokonca na lepší film, akým bol podľa mňa síce kvalitný, ale miestami dosť zdĺhavý Duch. (Iste, novému počinu napomáha aj kratšia stopáž – 95 minút).

Za výsledných 7/10 však môže Mark Waters. Ten začína byť režisérom, ktorý každý rok pripraví zaujímavú komédiu strihnutú podľa určitého známeho typu, ale v skutočnosti si do jasného konceptu nasype kúsok svojho individuálneho umenia a výsledkom sú silne nadpriemerné a zábavné filmy. Svedčí o tom Strelený piatok, vlaňajšie Protivné baby (pôsobiace vo svete tínedžerských komédií predsa len trošku inak ako tie ostatné) a tohtoročné A čo ak je to pravda? sú snáď na ešte vyššom postavení. Mnohí pasujú Watersa za chlapíka, ktorý nakrútil dobrý Strelený piatok a teraz sa už iba snaží naháňať podobnú úroveň kvality a nedarí sa mu to. Ale Waters má v sebe niečo ťažko popísateľné, čo vám predvedie pri 95-minútovom sledovaní plátna, na ktorom sa neodohráva tuctový, ale zaujímavý film, ktorý sa dá užiť plnými dúškami a ktorý si dokážete zamilovať. Je to špecifický druh umenia, nakrúcať obyčajné komédie s lepším vyznením a osobne dúfam, že Watersovi vydrží.

A potom sú tu samozrejme výborné herecké výkony. Pri Reese Witherspoon možno hovoriť o romantickom nadštandarde, ktorý zvláda so svojím pôvabom. Ale celkom sa chytá aj Mark Ruffalo, ktorý už nemusí hrať iba podivínom, hoci spočiatku svojho Davida takým prístupom i v rámci deja obdarovať musí. Najdôležitejšia je však v romantickej komédii vzájomná chémia a tá tu funguje výborne, preto ďalší dôvod pre vysoký počet bodov. Pretože je ústredný párik výborne vybraný, môžeme byť spokojní – nezabudneme však ani na Jona Hedera, ktorý si opäť strihol typicky svojskú úlohu a la chlapík z Napoleon Dynamite.

Tohtoročná jeseň nie je veľmi bohatá na tzv. „date movies“ (filmy na rande), teda pokiaľ nechcete slečne či partnerovi svojsky vyjadriť romantiku na Lovcoch dinosaurov či 3:15 zomrieš, prípadne v kúzelnom svete Ohnivej čase. Preto si treba ceniť romantickú komédie A čo ak je to pravda? ešte viac! Nie je totiž zástupcom konceptu z núdze cnosť, dá sa skutočne užiť a teší ma, že sme sa z uplynulých týždňov dokázali prepracovať k ďalšiemu prekvapeniu. Nech vám vydrží minimálne do Vianoc a ešte lepšie aj počas času medzi sviatkami, kedy si ho budete môcť užiť s väčšou dávkou relaxu. David a Elizabeth za to rozhodne stoja...