|
JEŠTĚ ŽIJU S VĚŠÁKEM, PLÁCAČKOU A ČEPICÍ |
JEŠTĚ ŽIJU S VĚŠÁKEM, PLÁCAČKOU A ČEPICÍ |
Pozor, pozor. Hlásenie prednostu stanice. Do slovenských kín prichádza na koľaj číslo sedem nový český film s názvom Ještě žiju s věšákem, plácačkou a čepicí režisérov Pavla Göbla a Romana Švejdu. Prosím navštevujte, film sa tu chvíľu zdrží...
Na stanici Žatec Západ šlape všetko presne ako má. Vlaky prichádzajú a ochdádzajú, cestujúci nastupujú a vystupujú a všetci spú viac menej spokojní a po práci sa aj tak stretávajú v staničnej „Reštaurácii“, aby ďalej riešili svoje vzťahy, lásky... . Stanica akoby žila svojim vlastným životom, kde má všetko svoje miesto a funguje tak ako má. Akurát Prednostovi stanice Jánskemu (Jaroslav Dušek) sa nepáči, ak si niekto zloží ochrannú prilbu pri práci. Výpravca Aleš Podzimek (Igor Chmela) musí vyriešiť neľahkú situáciu a rozhodnúť sa, ktorej žene dá prednosť. Franta Bláha (Roman Slovák) by sa veľmi rád na chvíľu stal mŕtvym a kontrolór dopravy Evžen Deka využíva každej príležitosti, aby nachytal kohokoľvek spiaceho na vavrínoch. To by však nemohol mať dcéru Esmeraldu, ktorá vždy presne vie, kde sa bude taťka nachádzať.
|
|
|
Film vznikol na základe scenára Ještě žiju s věšákem, čepicí a plácačkou, ktorý pôvodne jeho autor René Levínský napísal pod pod pseudonymom Samuel Königgratz pre vlastný domovský súbor "Nejhodnější medvídci" z Hradce Králové. Hra bola nominovaná na cenu Alfreda Radoka za najlepšiu súčasnú divadelnú inscenáciu a autor sám ju označuje za antropologickú frašku. Režisérom sa hra zapáčila a hneď sa rozhodli, že z toho urobia film. Scenár sa niekoľkokrát upravoval, ale prvá klapka nakoniec padla koncom apríla minulého roku.
Vo filme sa stretli herci s nehercami, čo mohol byť kameň úrazu. A hoci je Jaroslav Dušek najvýznamnejším hercom a zároveň aj hlavným ťahačom celého filmu, nemožno hovoriť, že by bol jeho hlavným hrdinom. Tým je stanica Žatec Západ, ktorá má svoje deti a tie sa o ňu starajú najlepšie ako vedia.
|
|
|
Všade sa dočítate hlavne to, ako sa "Plácačka" snaží zobraziť skutočných ľudí, nie z prstu vycucané, papierom šuštiace dramatické postavy. A dokonca aj, že samotná hra vznikla doslovným prepisom jednej audionahrávky. Nech je to akokoľvek, pravda je niekde uprostred. Neherci sa so scenárom pasujú a celkovo sa im dá uveriť. Skôr som mal problém s Dušekomu, ktorému som jednoducho zo začiatku neveril. Za filmom som hľadal viac, ako bolo treba. Snímka Ještě žiju s věšákem, plácačkou a čepicí nemá hlavnú postavu, nemá ani príliš nosný dej, ktorý by sa rozvíjal. Pokojne plynie. Divák to buď prijme, alebo nie.
Göblov film nie je príliš vhodný pre multiplexového diváka. Svojou atmosfétou pripomína skôr festivalový kúsok, ktorý ostane v pamäti aj po premietaní a označiť ho ide ceľkom ľahlo slovami: príjemný, neurážajúci a určite nie nudný. Lehká komedie se špatným koncem...
Pokiaľ by ste si chceli o filme urobiť obrazovú predstavu, miesto upútavky si pozrite film o filme, ktorý vysielala Česká televízia začiatkom tohto roka.
Ještě žiju s věšákem, plácačkou a čepicí (ČR, 2006, 105 min.)
Réžia: Pavel Göbl, Roman Švejda. Scenár: René Lveínský, Roman Švejda, Pavel Göbl. Kamera: Jan Horáček. Hudba: Antonín Veselka. Hrajú: Jiří Vymětal, Jaroslav Dušek, Igor Chmela, Petra Beoková, Milada Jašová, Roman Slovák, David Patrik, Jan Turner, Lucie Nádelníková, Ryszard Doliński, Jozef Polievka
