|
UDATNÉ KURIATKO |
UDATNÉ KURIATKO |
Pozor, padá obloha a s ňou aj prvý vlastný trojrozmerný animovaný film Disneyho. Je lepší ako predchádzajúce počiny? A vyrovná sa Pixaru?
V mestečku Dubové Duby nie je všetko úplne v poriadku. Nejde ani tak o skutočnosť, že tu bývajúce iba hovoriace zvieratká a žijú si tu len tak pre seba. Ale o to, že jedného dňa sa Kurovi Little zdá, že padá obloha a prichádza koniec sveta. V skutočnosti mu lupol na hlavu akurát jeden žaluď a všetci sa mu začnú posmievať, že v panike trielil a reval po meste, že sa skutočne blížia posledné dni existencie planéty. Kuro Little to skutočne nemá v živote ľahké. Jeho otec – kohút a známy hráč baseballu – mu dáva poriadne zabrať a príhoda s koncom sveta mu tiež nepridá na pohode. Lenže jedného dňa sa skutočne stane to, o čom Kuro toľko pípal a do mestečka dorazia v štýle Vojny svetov nepríjemní mimozemšťania. Kusy neba skutočne padajú, začína chaos a boj o záchranu sveta...
Nemá zmysel chodiť okolo horúcej kaše, povedzme si to pekne na rovinu. Sami už viete podľa hodnotenia, že Udatné kuriatko nie je dobrý film. Už ide len o to zistiť prečo... Skôr či neskôr však zistíte, že za všetko môže (podobne ako pri väčšine iných nepodarkov) scenár. Disney jednoducho nevie písať scenáre, v posledných rokoch nemá vonkoncom ani potuchy ako namixovať dobrý 90-minútový zážitok. A keď nevie písať sám, tak sa snaží adaptovať rozličné detské knihy, známe story alebo čerpať z existujúcich zdrojov a výsledok dopadá čoraz horšie. Preč sú časy Aladdina, Pocahontas, parížskeho Zvonára, Hercules, Mulan alebo Tarzana. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia neurobil samotný Disney žiadny poriadny film s dobrým scenárom. Výnimka typu Lilo a Stitch je založená skôr na groteske a hoci je za posledných šesť rokov najpozerateľnejšia, starším kúskom sa nevyrovná.
|
|
|
To Udatné kuriatko je úplne mimo. Osobne nepoznám britskú predlohu, takže sa mi ťažko hovorí, že čo si z nej zobralo. V Disneyho prevedení však vidím rozličné prvky – príbeh outsidera, kus rodinného konfliktu otca a syna, moralizačné posolstvo o priateľstve potmehúdskych postáv a korunu všetkému nasadzuje vpád emzákov. Takto vypísaného materiálu je pomerne dosť, ale pri 77-minútovej stopáži (chvalabohu) ide o neskutočný guláš. Našinec by mohol brať dĺžku filmu ako mínus, pretože formálne sa všetky témy do nej len ťažko zmestia. Ale v skutočnosti je to úplne naopak! Disney si jednoducho zobral bizarný kolorit postavičiek a zúfal, čo vlastne bude s nimi aspoň 80 minút robiť. Výsledkom je na prvý pohľad polyfunkčný pokus, v skutočnosti však neskutočný a pre množstvo divákov prakticky nefungujúci balast. Z množstva poskytnutého materiálu i všetkých tém sa totiž vykľuje nie celistvý projekt, ale rozprávka roztrieštená na 10- až 15-minútové epizódne deje. Najprv fámy o katastrofe, potom odsúdenie outsidera, problémy s otcom, vpád emzákov, záchrana sveta...
Poviete si, čo tí recenzenti vlastne chcú, keď čítate množstvo negatívnych recenzií? Myslíme si, že sa nedá vyhnúť klišé? Sčasti áno. Resp. za seba vravím kliše hádam áno, ale aspoň s prejavom dobrého spracovania. O tom sa nedá v prípade Udatného kuriatka hovoriť. Vrcholom je snaha parodovať existujúce projekty, pričom prvé miesto si odnášajú Deň nezávislosti s Vojnou svetov. Lenže Disney je úplne neschopný robiť si švandu z vážnych filmov a výsledkom je nevôľa až nezáujem dospelých i starších neplnoletých divákov. Koho už môže osloviť potom? Iba divákov cca pod hranicu 12 rokov. Ale ani pri nich nefunguje – testovacia projekcia s dvojicou mojich synovcov (vek 10 a 12) dopadla viac-menej neslávne. Chvíľami so záujmom Kura sledovali, miestami si trošku zazívali., občas usmiali, ale výbuchy smiechu alebo vyslovene pozitívnej reakcie som sa nedočkal. Po premietaní ma tak napadlo, že koho už má Kuro Little pobaviť, ak nie ich?!
|
|
|
Ale nečudujem sa už ničomu a mal som byť obozretný. Banda scenáristov už nemá nos na dobré projekty a keď dosadíte za taký projekt režiséra Marka Dindala, ktorý predtým splodil bláznivé dobrodružstvo Vladárova nová tvár, čo sa dá čakať?. Už Vladár bol postavený na gagoch, skečoch a nulovom scenári, ale celkovo vyznel relatívne dobre. No Dindal v podstate potvrdil svoj cit pre dejovo chabé filmy a dopadol citeľne slabšie ako minule...
Toľko omieľaný prechod do 3D animácie už dnes nikoho neohúri. Kuro Little profilovaný ako groteska dostal aj zodpovedajúcu formu – takže bláznivé postavičky rôznych tvarov (jeden má veľké brucho, ďalšiemu trčí pár zubov) a najmä rôznorodých farieb. Hlavne, že sa všetko hýbe, skáče, kričí a je to 3D. Disneymu to očividne stačí a na ladnosť ručnej animácie už dnes pomaly pľuje síru...
Pri tomto filme je už úplne jedno, kto naspieval dvojicu piesní k filmu, aký je dabing (ako od Disneyho, t.j. celkom slušný), resp. že v Palace Cinemas si môžete zgustnúť aj na originálnej kópii bez titulkov (raz denne, v podvečernom čase). Kuro Little si to jednoznačne nezaslúži. Ak už naň musíte ísť alebo si to vyprosia vaše detváky ovplyvnené šikovným marketingom či PR materiálmi v iných médiách, dobre, pošlite ich do kinosály. A možno sa im Kuro na chvíľu aj zapáči, ale inak... Inak je Kuro presne tým filmom, ktorý by mal byť označený štemplom „od 12 rokov nevhodný“... Ak si Disney myslel, že zverbuje iné grafické programy a uspeje, šeredne sa mýlil. To, že film robí scenár, vie každý, a prečo ich má Disney také fatálne, to neviem...
Chicken Little (USA, 2005, 77 min.)
Réžia: Mark Dindal. Scenár: Steve Bencich, Ron J. Friedman, Ron Anderson. Hlavný výtvarník: David Womersley. V slovenskom znení: Táňa Pauhofová, Ivo Gogál, Henrich Plattek, Ján Kroner
