ROMÁN PRO ŽENY

Začnime od Adama. Teda od Michala. Viewegh sa celkom razantne a isto etabloval vo svete českej knihy a v súčasnosti patrí k stáliciam tohto oboru. Jeho knihy sa predávajú na kopy a patria  k "povinnej" dovolenkovej výbave rovnako ako krém na opaľovanie. V zásade ide o "lehkou četbu", ktorá je postavená na dobre napísaných dialógoch a vždy vďačných partnerských vzťahov. Bez toho, že by som sa hral na literárneho kritika (mám od toho ďaleko) Vieweghove (najmä novšie) knihy sa zaraďujú do stredného neurážajúceho prúdu. Je zaujímavé, že jeho prechod do filmového sveta vždy priniesol ešte o trochu vyššiu latku kvality. Či už Báječná léta pod psa alebo Výchova dívek v Čechách patria k filmom, ktoré sú naozaj zaujímavé. Jednoduché porovnanie s Románom by však bolo nepresné, predsa len žánrovo ide o "ľahšiu potravu". V každom prípade pán spisovateľ osvedčil cit pre vlastné dielo a nebál sa knihu upraviť do scenára tak, aby čo najviac vyhovovala tomuto médiu. Nie úplne sa to podarilo, ale i tak nešlo o zlú prácu.

Scénar je postavený na rozprávaní. Častá to adaptačná barlička, možno až pričastá. Tentoraz je to hlavná hrdinka Laura (Zuzana Kanócz), ktorá v kaderníctve medzi šampónmi a kondicionérmi rozpráva príbeh svojich lások. Treba povedať, že ide asi o najslabšiu časť filmu. Ak sa však prekusnete cez preštylizované kaderníčky, ktoré akoby práve dobehli zo socialistického varieté (to, že to bolo pravdepodobne schválne, nepomáha) a nebude vám vadiť občasná duplicita deja a dorozprávaná Lauriným hlasom, máte šancu na celkom príjemný zážitok.

Príbeh dcéry a matky, ktoré hľadajú šťastie v náruči (nielen) českých mužov je formálne olemovaný Tatrami. Ukazuje sa, že je v Tatrách ľahšie niekoho zbaliť, ako si niekoho udržať. A ukazuje sa tiež, že všetko musí trochu zovšednieť. Iste nejde o hlboké ani objavné pravdy, ale príjemný šarm hlavných predstaviteľov a Vieweghové dialógy robia rozdiel medzi opozeranou nudou a príjemnou zábavou. Celému filmu kraľuje Simona Stašová ako Laurina mama. Jej herecvo je, podľa mňa, skvelé a myslím, že je škoda, že sa objavilo až teraz. Či už premena na letušku alebo pomstychtivé "čo si dáme, deti?" boli super. Rovnako príjemná (a veľmi pekná) bola hlavná hrdinka Zuzana Kanócz. Renč, zdá sa, má slabosť na pekné slovenské herečky. Po dlhom čase som bol celkom spokojný s Donutilom a Vašutom. Napriek tomu, že ide o "žánrovo prefláknute" typy, tentoraz boli naozaj OK.

Slovko - dve treba povedať i o Renčovi. Jeho réžia bola vskutku nápaditá a aj keď sme už všetko videli (živé obrázky, či ženské predstavy a la Ally McBeal) vo filme mi to pripadalo patrične a sviežo. Treba tiež pripomenúť, že kamera sa celkom rada vyžívala na peknej postave Zuzany a no čo jej slúži ku cti, v zásade zostala decentnou.

Dvoma absolútnymi highlightami filmu boli pre mňa (podľa reakcii publika asi iba pre mňa) dve veľmi milé cameá. Prvým bolo obsadenie Jána Svěráka (treba vidieť kontext) a druhým zakomponovanie asi najvtipnejšej českej reklamy posledného obdobia. Stačí keď poviem "Bobika" a možno budete vedieť.

Záverečné resumé je vlastne veľmi jednoduché. Román pre ženy je príjemný oddychový film od ktorého ani nič iné nemožno čakať. Žiadne hlboké posolstvá, ani nové prekvapivé pointy. Keby sme hľadali paralelu medzi Románom a trebárs Closer (oba sú o vzťahoch aj keď v iných žánroch), tak by sa Román prepadol do filmového suterénu. Nebolo by to však fér, pretože ani my každý deň nepijeme mlieko. Niekedy nám dobre padne chutná bublinková malinovka. Hodnotenie medzi 6-7 je asi prísne individuálne, ja budem tentoraz blahosklonný.

Román pro ženy (USA, 2004, 100 min.)
Réžia: Filip Renč. Scenár: Michal Viewegh. Kamera: Petr Hojda. Hrajú: Zuzana Kanócz, Marek Vašut, Simona Stašová, Miroslav Donutil, Stella Zázvorková, Jaromír Nosek