|
ARTUR A MINIMOJOVIA |
ARTUR A MINIMOJOVIA |
Je pravdepodobné, že Arthur bude posledným filmom Luca Bessona. Je to dôstojná rozlúčka, alebo už len slabý odvar režisérových slávnejších rokov?
Desaťročný Arthur to nemá v živote úplne ľahké, najmä vo svojej rodine. Rodičia ho pravidelne odkladajú na letné prázdniny k babičke do domčeku uprostred šírych polí v Connecticute. Babka oplakáva starého otca, ktorý zmizol pred tromi rokmi, keď išiel hľadať poklad a už sa nevrátil. Vnúčik sa prehrabáva množstvom starcových kníh a fantastických príbehov v podaní starej mamy a rozvíja svoju myseľ konštruovaním rôznych vylepšovákov do záhrady alebo aspoň blúdením v dedových, ťažko povedať či reálne prežitých alebo dôvtipne vymyslených dobrodružstiev. Detskú fantáziu v reálnom svete začína tlmiť dopadajúci tieň reality – babičku chce vysťahovať podliak z mesta a na mieste ich domu postaviť paneláky.
Už-už sa zdá, že Arthur bude musieť zmeniť pokojné obdobie narodenín a hranie sa s novými darčekmi za exodus do neznáma, ale to by nemohol objaviť pár zakopaných či skrytých tajomstiev svojho starého otca. Situácia naberá na vážnosti a záchrana od záhuby je len jediná – nájsť poklad plný rubínov, ktorý starému otcovi venoval jeden africký kmeň alebo aspoň starého otca. Stačí sa pohrabať v pracovni, sledovať pokyny, nájsť mapu a hlavne začať rýchlo konať, pretože portál do iného sveta sa otvára iba jedenkrát za rok pri určitom splne a tá noc prichádza teraz. Môžete si nechať zdať o tom, že ide iba o výmysel, ale keď sa vám v záhrade promenáduje päť statných černochov z afrického kmeňa, ktorí sa objavili prakticky z ničoho, rýchlo zistíte, že aj na rozprávkach, legendách a poviedkach môže byť niečo pravdivé. Teleport je zostavený, Arthur si pýta povolenie do nového sveta a potom sa v ňom ocitne... v animovanej podobe.
|
|
Metamorfóza do animovanej podoby je relatívne bezbolestná, ale vo svete Minimojov čaká Arthura ešte väčšie dobrodružstvo, ako na povrchu. Princezná Selénia práve dovršuje 1000 rokov a chce triumfálne vytiahnuť zo skaly meč a vydať sa na cestu boja proti zákernému Maltazardovi (resp. tajomnému M), prípadne cestou nakopať zadok aj jeho synovi Dracosovi. Je to ušľachtilý cieľ, ktorý má pomôcť celému kráľovstvu, no naráža na jeden malý detail – Selénia meč vytiahnuť nedokáže a po príchode cudzinca sa náhodou rozpúta nálet nepriateľov a v záplave boja sa napokon meč bez problémov ocitá v rukách nováčika Arthura. Preto sa rozhodne spojiť sily so Seléniou i jej bratom Betamešom a vydať sa na cestu proti tajomnému M a snáď sa mu podarí nájsť aj tie rubíny a za 36 hodín sa vrátiť domov a pomôcť starej mame...
Nemôžem si pomôcť, ale Luc Besson už načisto vyhorel. Génius prinášajúci nádherné príbehy z parížskeho metra, magickej hlbočiny, nájomných vrahov, Johanky z Arku alebo aj Leeloo ako Piateho elementu, presunul výhybku na vedľajšiu koľaj. Produkuje a píše scenáre béčkových až céčkových zlátanín za pár euráčov typu Taxi, Kuriér, nehovoriac o Purpurových riekach 2. S výnimkou Utrhnutého z reťaze nenapísal či nenakrútil snáď jeden nadpriemerný kúsok a táto letargia pokračuje aj s Arthurom.
|
|
Nápad poskladať film z hranej a animovanej časti nie je úplne stratený či nereálny. Luc Besson si s ním poradil celkom slušne v dvoch podobách – ani rozdelenie na cca prvú, čisto hranú tretinu a zvyšok filmu, ktorý je väčšinou animovaný alebo dokonca kombinuje scény hrané a animované nepôsobí našťastie veľmi násilne. Dokonca pokiaľ ste nevideli ukážky alebo plagáty, hraná časť by vám mohla stačiť a po 20-25 minútach by ste snáď čakali ďalšiu Terabithiu, v ktorej chlapec prepadne fantastickým predstavám. Ale keď viete, že má prísť nejaká animovaná časť, začnete sa nervózne obzerať po hodinkách, kedy už ten prechod príde. Príde a tá nemastná-neslaná chuť ostane vo vás naďalej.
Scény na povrchu, t.j. vo svete ľudí zlyhávajú kvôli patetickosti a príliš veľkej miere pitvorenia dospelých predstaviteľov, či už ide o skúsenú Miu Farrow alebo menej známej dvojice v úlohe Arthurových rodičov. Ak má byť táto trojica dospelákov Bessonovým pokusom o humor, tak hahaha tu píšem, ale na projekcii sa veľa nesmejem, skôr sa cítim neskutočne trápne. Moje pocity pretrvávajú, keď objavujem, aký guláš Besson varí vo svete Minimojov (ktorý sa v skutočnosti nachádza v záhrade pred domov Arthurovej babičky, takže ho bez problémov pozná). Je tu namontovaný boj proti zloduchovi, OK. Sú tu scény, ktoré majú pripomínať artušovskú legendu – chýba síce okrúhly stôl, ale ústredné meno hrdinu a vyťahovanie meča zo skaly je príliš očividné. Máme tu discobar s dvomi groove kamošmi, ktorí sú riadne pod parou (bodaj by nie, keď jedného z nich v origináli nahovoril Snoop Dogg). A keď si už vydýchnete po niekoľkých málo originálnych akciách vo svete Minimojov, pri pohľade na hodinky vám ostane 10 minút do akceptovateľnej 95-minútovej dĺžky. A Besson nastupuje so zbesilým finále, v ktorom je už snáď skombinované úplne všetko, čo ho za sedem rokov tvorby na projekte napadlo. Krížia sa tu línie dobra a zla v oboch svetoch, zloduchovia musia byť potrestaní, no zmôžu sa ešte na posledné patetické gestá v snahe ukoristiť si lup a potom skončiť v rukách zákona alebo nevedno kde.
|
|
Luc Besson jednoducho napísal do scenára všetko, ale zabudol, že všetko, ale úplne všetko, už priniesli tvorcovia pred ním v tucte iných filmov a v oveľa lepšej a hladšej podobe. Nemá význam horekovať nad priemernou réžiou či scenárom, pretože obe zlyhávajú kvôli prehnanej autorovej snahe o niečo originálne. Ale pôsobí to asi tak, ako keby ste v roku 1750 prišli na breh USA a začali kričať o objavení nového sveta. Prečo je to tak? Forma by sa dala akceptovať, dokonca aj niektoré efekty a animačné snahy sú veľmi dobré – proti animácií vo svete Minimojov nemám výrazne námietky a niektoré momenty sú vtipne animované, či už ide o scénu v bare alebo neustále obšmietajúcu sa kameru okolo Selénie, z ktorej sa animátori rozhodli vytvoriť červenovlasú kosť s neustálymi nájazdmi na jej fantasticky vytvorené proporcie, ktoré nemôžem nekomentovať so stručnosťou Holdena Caulfielda (Pekný zadok!).
Výsledok je však priemerný a zanecháva zvláštnu pachuť. Nič nové, nič objavné, ale na jedno pozretie stráviteľné. Ak máte radi Bessona, budete o to viac ľutovať, kam jeho bývalý um spadol. Do hranice ťažkého priemeru Hollywoodu, ktorý vlastne on sám rozvíja za európske peniažky na starom kontinente. Ale nie je škoda nevyužiť nové štúdiá na originálne nápady, keď už zarobil toľké peniaze a má za sebou viaceré originálne projekty?! Je. Tak prečo to už konečne nezačne robiť?
Arthur et les Minimoys (Francúzsko, 2006, 102 min.)
Réžia: Luc Besson. Scenár: Luc Besson, Céline Garcia. Kamera: Thierry Arbogast. Hudba: Eric Serra. Hrajú: Freddie Highmore, Mia Farrow, Ronald Crawford, Penny Balfour, Doug Rand, Adam LefEvre
