DANNYHO TRINÁSTKA

Záleží od toho ako sa vám páčili predošle dva diely. Pokiaľ ich hodnotíte výrazne inak ako ja (6 a 7), zarátajte si to do „adaptácie“ tohto textu, pretože rovnakou optikou budem na film nazerať aj teraz. Projekt skupiny výrazných hercov, ktorí predstavujú elitu zlodejov stále považujem za príležitosť pre skvelú akciu a relax v jednom. A to sa mi ani do tretice úplne nenaplnilo. Trinástka pritom nie je klasickým pokračovaním, ale skôr akýmsi pokusom o symbiózu predošlých dvoch dielov. Nehovorím samozrejme o deji, ale skôr o tom ako je dej stavaný a rozohraný. V zásade možno povedať, že Trinástka je omnoho podobnejšia prvému filmu. To je myslím, pre mnohých dobrá správa. Dej je pomerne jednoduchý, s jasným ťahom na bránu. Je tu kamarát, ktorého treba pomstiť, zloduch, ktorého treba ošklbať a večná Nemesis, ktorú treba naštvať. To všetko sa stretáva pod strechou supermoderného kasína v Las Vegas, ktoré vlastní mr. Bank (Al Pacino) a ktoré má pol miliardy bubákov vhodných na okamžitý transfer. 

Neustále sa rozširujúca skupinka „oceánistov“ (nie, hudobný vkus nemenia) pracuje navonok ako teamwork, ale v skutočnosti je vidieť, že je tak trochu nadbytočne nafúknutá a línia medzi tými, ktorí naozaj posúvajú dej a obohacujú film (Pitt, Clooney a Damon) a zvyšnými, je pomerne ostrá. V tomto je trinástka podobná dvanástke. Opäť je tu skvelá (a po hriechu prehliadaná) dvojica Clooney-Pitt, pripomínajúca svojím šarmom a skúsenosťami to najlepšie z čias Redforda, Newmana a ďalších klasikov prvého rangu. Obom stačí prehodiť repliku, doplniť vetu, ktorú začal ten druhý alebo prevrátiť očami. Damon sa veľmi šikovne nepchá do ich sveta, ale celkom si užíva svoju pozíciu benjamínka alebo outsidera, snažiaceho sa zapôsobiť. Scéna s lietadlom naozaj stojí za to.

Žiaľ ostatné postavy sú vlastne veľmi priemerné a poväčšinou i zbytočné. Júliu a Katarínu scenáristi vynechali úplne (u Robertsovej pre jej tehotenstvo) a odbavili ich jednou Clooneyho replikou na začiatku filmu („It's not their fight!“) ostatní dostali povinný priestor v skladačke. Z ich počínaní sa naozaj spomenúť oplatí iba stávka v Mexiku, ktorá je dobre rozohraná, má dostatočne veľa priestoru i príjemnú pointu. Nový bad guy v podaní Al Pacina je fajn. Čo (na Al Pacina) nie je až tak veľa.

Steven Soderbergh si svoje dielko klasicky nielen zrežíroval, ale postavil sa i za kameru. Zatiaľ čo k práci kamery mám niekoľko pochvalných slov, režisérske alter ego to u mňa bez kritiky neprelezie. Kamera je veľmi príjemným spojením moderného snímania, ktoré nepotrebuje statické pevné zábery s atmosférou a farebnosťou klasiky. Dokonca aj občasné rozdelenie obrazu mi „štimuje“ a spĺňa kategóriu príjemného kina. Škoda, že režisér to ešte nepotiahol, niektorým faux pas (napr. neprirodzené naťahovanie „kómy“) sa dalo vyhnúť.

Celkové hodnotenie sa u mňa výrazne nemení, a hoci sa mi akýmsi zvráteným spôsobom čudná dvojka páčila, tretí diel považujem (o kúsok) za najlepší. Takže prelomenie prekliatia trojok sa podarilo. Avšak je tu ale. Nešťastná trinástka. Naozaj nešťastná. Keby bolo zlodejov menej (povedzme päť), keby mal dej trochu originálnejšiu myšlienku a keby sme sa (aspoň raz) dočkali naozaj skvelej finty, tak by to bolo super. Takto je to „len“ príjemné oddychové kino na jedno pozretie. Málo? Veľa? Ťažko povedať. Bank však rozhodne nepadol.

Ocean’s Thirteen (USA, 2007, 122 min.)
Réžia: Steven Soderbergh. Scenár: Brian Koppelman, David Levien. Kamera: Peter Andrews (Steven Soderbergh). Hudba: David Holmes. Hrajú: George Clooney, Brad Pitt, Matt Damon, Andy Garcia, Don Cheadle, Bernie Mac, Ellen Barkin, Al Pacino, Casey Affleck