HORŠIE TO UŽ NEBUDE

Vlado skopíroval citát z imdb, v ktorom autorka oznámila Haroldovi, že zomrie a na chvíľu zostal „visieť“ na webe. Nemá rád tieto chvíle, keď si nie je istý, ktorým smerom sa jeho text vyberie. Ešte raz si v hlave prebehol, čo všetko sa mu páčilo. Áno, tým sa dá začať... začiatkom...

Forster so svojím dvorným kameramanom Robertom Schaeferom (robili spolu všetky predošlé projekty a spolu pripravujú aj nového Bonda) uchopia divákovu pozornosť od prvej sekundy. Dlhý záber v ktorom z veľkého pohľadu na mesto prejdeme až priamo ku Haroldovi do jeho bytu, je prezentáciou mimoriadne zručnej filmárčiny, následné hranie sa s číslami a grafmi v štýle reklamy na Microsoft (biele čiary, ktoré dokresľujú to čo vidíme) veľmi nápadito a sviežo dotvárajú atmosféru. A hoci počas celého filmu kamera slúži príbehu, Vratným lahvám Jana Svěráka, sa musí od závisti odlepiť predná etiketa. Toto je ukážka filmárskej zručnosti posúvajúca silný príbeh ešte o stupeň vyššie.

Horšie to už nebude však nie je len príjemným filmom so skvelým režisérom a kameramanom. Je to hra s divákom a s vlastnou schopnosťou rozprávať príbeh. To, čo sa mi páčilo v Dokonalom triku a to, čo tak fatálne zlyhalo v Dáme vo vode je tu nanovo vybudované a s veľkým prehľadom. Filmom sa prepletajú tri roviny, romanca medzi mužom a ženou, hľadanie vlastného zmyslu a „boj“ autora so svojím dielom. Všetky tri roviny sú napísané brilantne a veľmi striedmo. Ani na chvíľu nie sme vystavení banalitám a použité klišé je vďaka hre na príbeh, potrebnou a akceptovateľnou súčasťou. Stačí keď si Will Ferrell urobí čiarku do kategórie „Tragédia“ a viete, že ste súčasťou hry. 

V tej chvíli si Vlado uvedomuje, že byť súčasťou hry pre neho znamená aktívne prežívať stret autora so svojou fikciou. Tak ako asi väčšina ľudí, ktorí čosi píšu, pociťuje závany životaschopnosti svojich postáv. Nevie presne, či je to tým, že do svojich postáv projektuje seba samého, alebo tým, že verí vo fikciu. V každom prípade dialóg z filmu:
- Ahoj ja som Penny, spisovateľkina asistentka
- Ahoj, ja som Harold, jej hlavná postava

... nie je len pripomienkou iných imaginácii, (letmo si spomenie na Kingovu Temnú vež, v ktorej samotný Stephen King nebol veľmi rád návšteve svojich postáv). Je to zakývanie na diaľku, je to signál spriaznenej duše. Ešte k tomu vtipný signál.

Na civilnosti a uveriteľnosti príbehu (od ktorej sa priamo-úmerne odvíja váš zážitok) majú obrovský podiel skvelí herci. Will Ferrell (Starsky&Hutch, Melinda a Melinda) odohráva bez jedinej prepálenej emócie a pripomína životný výkon Jima Carreyho z Nepoškvrnenej mysle (paralel s týmto filmom je niekoľko). Oproti nemu je Emma Thompson (Láska nebeská) ako podivínska autorka bojujúca so svojím spisovateľským blokom. Už to, že komik Ferrel hrá veľmi triezvo, a „hereckej dáme“ prisúdili tak trochu šibnutý charakter spisovateľky, stojí za pozornosť. Horšie to už nebude však disponuje ďalšími dvoma výbornými postavami. Milú anarchistku, ktorá pre koláče opustila právo stvárnila Maggie Gyllenhaal (Adaptácia) a úžasnú kreáciu literárneho vedca ponúkol Dustin Hoffman. Práve Hoffmanova postava je kľúčom k výnimočnosti tohto filmu. Nielen, že je výborne zahratá, ale jej úloha akéhosi odhaľovateľa – literárneho detektíva je tým, čo vovedie diváka do príbehu a pomáha mu v už spomínanej rovine hry autora so svojím dielom. Scéna s dotazníkom, pomocou ktorého sa Hoffman snaží zistiť, kto píše Haroldov život, patrí z tohto pohľadu k tomu najvtipnejšiemu, čo som kedy počul. Otázka: „Are you the king of anything?“ mi zostane v hlave nadlho.