FRAKTÚRA

Keďže prakticky všetky karty sú rozdané hneď na začiatku (vieme kto aj prečo sa pokúsil vraždiť), naša pozornosť je vedená iným smerom. Fyzický rozmer zločinu je prítomný v úvode filmu, potom sa presúvame do súdnej siene a právnických kancelárií. Tu sa z pokusu o vraždu stane, prostredníctvom sofistikovaného právnického slovného tenisu, štós natesno popísaných papierov. Crawford sa rozhodne vzdať sa svojho práva na obhajcu a trvá na tom, že bude zastupovať v prípade sám seba. Prečo? Ťažko povedať, no s najväčšou pravdepodobnosťou iba tak, pre pasiu, ktorú by mu táto hra mohla priniesť. Základnou otázkou pre Beachuma (a diváka) je: ako Crawfordovi dokázať pokus o vraždu?

Nejde pritom o nič prevratné, v prípade trilerov z právnického prostredia ide o celkom legitímny a hojne užívaný postup. Aj v detektívnom žánri ide často o to dokázať vraždu. Niektorí (televízni) detektívi na tom založili svoju kariéru. Napríklad taký Columbo. Ale to už sme niekde inde, takže späť k našej téme. Námet filmu nijako nevybočuje zo štandardu, ozvláštnenia by sme na tejto rovine hľadali skutočne márne. Oveľa viac než na príbehové inovácie sa Hoblit sústreďuje na vytvorenie drámy medzi ústrednou dvojicou charakterov. Tú modeluje podľa presne stanovených schém. K hlavnej dejovej línii pridáva niekoľko vedľajších, jednou z nich je Beachumov kariérny postup. Do očí bije, ako fádne je spracovaný. Mladík vyletí ako raketa na (právnické) nebo, dostane ponuku, ktorá sa neodmieta, no musí váhať, pretože sa v ňom ozve svedomie. A k tomu všetkému ešte vzťah s nadriadenou...    

Keďže príbeh neponúka príliš veľa nového, film stojí a padá na hercoch. Mladý Ryan Gosling (mohli ste ho u nás vidieť napríklad v Hraniciach života) je presne taký, aký má byť. Uhladený, nie príliš arogantný (aspoň menej, ako by vzhľadom na svoje úspechy mohol byť), sympatický. Hrá s ľahkosťou. Ono, táto rola zrejme veľa hereckého kumštu ani nežiadala. Tak či onak, suverénne „ustojí“ svojho oponenta, ostrieľaného Hopkinsa. S tým sa (bohužiaľ) od začiatku deväťdesiatych rokov spája úloha Hannibala Lectera. Bohužiaľ preto, že jeho prejav vo Fraktúre pôsobí ako výpredaj výrazov tváre nacvičených pre Hopkinsovu hádam najslávnejšiu úlohu. Nepôsobí to už však ani zďaleka tak démonicky, ako kedysi.

Okrem dvoch hlavných aktérov sa vo vedľajších úlohách objavia tiež známe tváre, hoci ich mená budete loviť v pamäti asi ťažšie. Beachumovú novú nadriadenú si zahrala Rosamund Pikeová (Bondgirl z Dnes neumieraj), zatiaľ čo jeho starého šéfa stvárnil David Strathaim (Edward R. Murrow z Dobrú noc a veľa šťastia). Ich role sú však natoľko malé, že viac ako jednu - dve tváre nepredvedú. To je škoda najmä v prípade Strathaima, ktorého charizma je nepopierateľná, a so šikovnejším scenáristom by mohla byť jeho postava jednou z najzaujímavejších. Takto sú obaja vo filme iba do počtu.