GRINDHOUSE - AUTO ZABIJAK |
GRINDHOUSE - AUTO ZABIJAK |
Quentin Tarantino prináša druhú várku z Grindhouse...
Väčšina čitateľov Kinemy vie alebo dokonca má perfektne naštudované fakty, že Auto zabijak je súčasťou spoločného projektu Quentina Tarantina a Roberta Rodrigueza s názvom Grindhouse, v ktorom vzdávajú poctu béčkovým žánrom 70. rokov, lacným obsahovým kúskom okoreneným modernejšou formou a vlastným autorským príspevkom. Rodrigueza máme už za sebou (resp. vy ste ho už možno absolvovali, ja som ho nevidel) a teraz nám vrní s nabúchaným motorom aj Tarantino s Kurtom Russellom a partiou pekných, ale nebezpečných dlhonohých miciek...
Hlavnou postavou je Mike (Kurt Russell) s neprehliadnuteľným ksichtom a tátošom. Rád zapadne v bare, kde zbalí kosť, potom ju niekam odvlečie svojím autom a zamorduje. Alebo stačí, že si v bare vyhliadne skupinu slečien v inom aute a potom sa s nimi pri nehode roztrieska na diaľnici. Popritom zažije slastný pocit vzrušenia, čiastočne sa dokaličí a keď sa z rán vystrábi, vydá sa na lov znova. Lenže jedného dňa prejde za hranice štátu, kde sa on ako lovec stane obeťou, pretože podceniť situáciu a začať si s naštvanými kaskadérkami - to bolo fatálna chyba...
A to je v podstate všetko. V recenziách sa nespomína zloženie filmu príliš často, ale v tomto prípade príliš nezaškodí povedať, že prakticky celá prvá hodina je založená iba na dialógoch a sem-tam šantenia so štvorkolesovým monštrom a v druhej časti sa všetko zvrtne, tátoš s Mikeom sa ocitnú v pozícii lovených a snažia sa prežiť. S tým súvisí nástup podstatne dynamickejších scén a cca 15 minút zbesilých naháňačiek na rôznych cestách v americkom zapadákove.
Pretože ste prišli na grindhouse film Quentina Tarantina so zabijackym autom, určite máte troje očakávania. Po prvé, aký to bude tarantinovsky film čo sa týka scenára, dialógov a skvelej hudby, po druhé, bude tam nejaká zaujímavá akcia a ako si s ňou Quentin poradil a po tretie, čo znamená grindhouse podanie – pôjde o prínos či guľu na tvorcovej nohe počas tvorby v prospech diváckeho zážitku?
Scenár je príliš jednoduchý, ako ste správne pochopili z náčrtu deja. Nestane sa v ňom vôbec nič navyše, popis sa zmestí na niekoľko riadkov a výplň takmer dvojhodinového filmu musia zobrať do parády toľko omieľané tarantinovské dialógy. No tie už po niekoľkých filmoch a viac ako dekáde stratili svoju sviežosť a začínajú byť čoraz menej vypointované. Napríklad babský rozhovor v prvých 20 minútach je snáď najnudnejším kusom v začiatkoch sledovaného filmu v tomto roku. Tarantinovi dochádza šťava a hoci do traileru nasekal pár dobrých hlášok, ich hustota v celej stopáži je sakramentsky nízka. Drvivá väčšina dialógov je o ničom a počúvať hodinu kecov o starých filmoch, ožran párty a orgií - už tiež veľmi nefascinuje. Približne v druhej tretine sa Tarantino rozbehne a občas zaradí vyšší rýchlostný stupeň aj pri dialógoch, ale nič, na čo by ste potom dlhé týždne spomínali, alebo nebodaj parafrázovali na pive s kamošmi. Čo je od čias Pulp Fiction riadna rana pod pás, pretože kvalitné dialógy sú atribútom správneho tarantinovského zážitku (koniec koncov, aj v Sin City ako hosť zrežíroval dialógovú scénu).
Aktuálnym problémom v kontexte ostatnej ponuky kinofilmov je aj skladba a štýl dialógov náramne rada využívajúca slovíčko "fuck" a jeho odvodeniny. Kedysi sme Tarantina zaň milovali, ale konkurencia je veľmi silná. Kevin Smith dokáže fuckovať, no byť podstatne inteligentnejší po stránke obsahu. A rovnaký pocit mám aj z Nabúchanej, kde sa šikovne s hrubými dialógmi pohral Judd Apatow. Quentinovi jednoducho vyrástla silná konkurencia a keďže jeho talent naráža na určité limity, už nás asi po konverzačnej stránke príliš neprekvapí, bude stále rovnaký a vyprchajúci.
O to väčším potešením je občasné uvedomenie si starého dobrého motta „menej kecov a viac akcie“. Síce sa ho dočkáme až v posledných 20 minútach, ale keď už Tarantino začne žmýkať patrične štedrý rozpočet, stojí akcia za to. Je drsná, nabitá adrenalínom a skvelo sa hodí na záver jazdy s pomalým nábehom. Ale je to obrovský kontrast s prvou dvadsaťminútovkou, ktorá je príliš ukecaná, statická. To množstvo paradoxov a tých nevyrovnaností je na celovečerný film od relatívne skúseného režiséra až príliš. A odmietam akceptovať tvrdenie, že ide o štýl grindhouse.
Ten sa napĺňa dosť zvláštne. Úprimne, chápem zámer tvorcov akože poškriabať kópiu, zopakovať pár dialógov, stratiť kus filmu (samozrejme v tých najlepších scénach) a využívať podobné formálne frky na pobavenie, vyrušenie alebo vyvolanie iných pocitov v divákoch, ktorí prišli na kvázigrindhouse kúsok ako pred tridsiatimi rokmi. Lenže grindhouse filmy majú byť ultralacné a to tarantinovka pri všetkej úcte nie je. Po formálnej stránke ostáva iba pri pocite zničenej kópie, ale inak tu chŕli množstvo moderných trikov za ťažké prašule.
Herecké obsadenie si vybralo Kurta Russella do vhodne padnúcej roličky, kde občas zaspomína, aké to bolo byť väčšou star. Z komanda kaskadérskych mačičiek mám zmiešaný pocit – Rosario Dawson upúta, ostatné menej. Eli Roth v epizódnej roličke je strašný a zvyšok nemá cenu komentovať.
Auto zabijak malo zaujímavú ideu byť poctou či extraktom z grindhouse filmov. Má jednoduchú zápletku, dosť modernú formu a čo je najťažšie akceptovať, tony typických tarantinovských dialógov, ktoré ho prekvapivo sťahujú kvalitatívne nadol. U mňa tým pádom ľahký nadpriemer v rámci filmového experimentu a inak priemerný film v širokej jesennej ponuke kín.
Death Proof (USA, 2007, 90 min.)
Réžia: Quentin Tarantino. Scenár: Quentin Tarantino. Kamera: Quentin Tarantino. Hudba: rôzne skladby a piesne. Hrajú: Kurt Russell, Sydney Poitier, Vanessa Ferlito, Jordan Ladd, Rosario Dawson, Tracie Thoms, Zoe¨ Bell, Rose McGowan, Eli Roth, Quentin Tarantino