8.0

Filmová recenzia

Film je cesta, na ktorú sa vydáva autor spoločne s divákom. Táto cesta nie je jednoduchá, skôr naopak; k dosiahnutiu cieľa treba prekonať množstvo prekážok rovnako ako v skutočnom živote. Film je teda aj život, určite v tej podobe, v akej nám ho ponúka rakúsky režisér Ulrich Seidl.

Rakúsky film, to nie je len Michael Haneke ale aj Ulrich Seidl. Oproti svojmu „kolegovi“ sa Seidl venuje prevažne dokumentárnej tvorbe, no z času na čas sa pustí aj do hraného filmu. Okrem dokumentov ako Zvieracia láska (ku ktorému sa najviac prirovnáva práve Import/Export) či Modelky, zaznamenala veľký ohlas jeho prvá hraná celovečerná snímka Psie dni. V nej kritizoval západný spôsob života. Po šiestich rokoch prichádza akoby s pokračovaním, opúšťa hranice Rakúska a kriticky opisuje rozklad západnej spoločnosti. Kým v Psích dňoch sa zlé, skazené a škaredé skrývalo pod peknou, pokojnou, uhladenou škrupinou radovej domovej zástavby, Import/Export preniká priamo do prehnitého jadra, ktoré sa usporiadaná spoločnosť ešte stále pokúša zakryť.

Pre svoj príbeh si zvolil aktuálne problémy súčasného sveta (Európy) a dvoch mladých protagonistov ako jeho reprezentantov. Mladá Ukrajinka Oľga opúšťa svoju rodinu, svoje dieťa, svoju krajinu a odchádza hľadať lepší život na západ. V Rakúsku vyskúša niekoľko podradných zamestnaní, až napokon „zakotví“ v geriatrickom ústave, kde starí ľudia čakajú na smrť. Na druhej strane rakúsky mladík Pauli si narobí dlhy kde sa dá a potom odchádza hľadať svoje šťastie na východ. Spolu so svojím nevlastným otcom inštalujú staré hracie automaty na Slovensku a nakoniec aj na Ukrajine.

Obe hlavné postavy sú len skonkretizovanými reprezentantmi určitej množiny ľudí (konkrétnej spoločnosti). Cez ne divák reflektuje celú šírku autorom ponúknutej skutočnosti. Aj keď tu by sa dala vyčítať Ulrichovi Seidlovi akási vôľa nasilu šokovať publikum. Vyberá len tie najhoršie, najškaredšie miesta spoločne s tými najhoršími (najnešťastnejšími) ľudskými exemplármi. Výber obrazov však vždy spočíva na režisérovi, preto nám neostáva nič iné ako akceptovať ponúkanú realitu. My sa môžeme iba trpko pousmiať, zakryť si oči, prípadne znechutene odísť z kina.

Pre Ulricha Seidla najväčší rozdiel medzi hraným a dokumentárnym filmom spočíva v tom, že pri hranom filme treba písať dopredu scenár. Inak takéto rozdelenie neuznáva, a to sa veľmi dobre odzrkadľuje aj v Import/Export. Konštruuje obrazy neustále v priamom spojení s realitou, ktorá čím je krutejšia, tým sa viac citovo dotýka diváka. Rakúsky režisér nehodnotí, ale skôr sa snaží zobraziť a podeliť sa o svoj názor s divákom a ten si má sám možnosť utvoriť svoj názor na zobrazenú realitu.

Import/Export je filmom o sexualite a smrti, o moci a bezmocnosti, o víťazoch a porazených, o tých, čo žijú a tých, čo sú mŕtvi. Tento film neslúži len na to, aby pobavil diváka, ale aby sa ho trochu dotkol, trošku ho prinútil sa zamyslieť nad istými otázkami týkajúcich sa nášho života....mal by ho trošku „vyrušiť“. Seidlove filmy sa nesnažia kritizovať nikoho konkrétneho, ale skôr celú spoločnosť. Tomu je podriadený výber jednotlivých lokalít ako aj hercov a nehercov (rozdiel medzi nimi sa počas filmu takmer úplne stiera).

Veľmi dlho trvali samotné prípravy nakrúcania. Dôkladne sa vyberali tie „najskutočnejšie“ miesta, aby sa divákovi dostal pred zrak finálny produkt, ktorý nie je príjemný. Či už je to smetiskové prostredie Luníku IX alebo ukrajinské dievča pre pár eur ochotné zo seba urobiť psa, alebo koniec koncov reálne prostredie rakúskej geriatrie s autentickými prejavmi starých ľudí.

Film dosiahne svoj cieľ, keď presiahne obyčajnú zábavu a prinúti diváka odhaľovať niektoré veci vo vzťahu so skutočným životom. Zasadením fikcie do dokumentárneho sveta, či naopak zasadením dokumentu do sveta fikcie v snímke Import/Export - sa mu tento cieľ darí naplniť. Napriek všetkým pozitívam, ktoré toto dielo obsahuje, treba povedať, že má až príliš dlhú minutáž. Niektoré scény strácajú na sile práve kvôli neprimeranej dĺžke (napríklad tie z prostredia geriatrie). V nich je evidentná režisérova vôľa šokovať a zhnusiť diváka.

Import/Export (Rak., 2007, 135 min.)
Réžia: Ulrich Seidl. Scenár: Ulrich Seidl, Veronika Franz. Kamera: Ed Lachman, Wolfgang Thaler. Hudba: rôzne skladby a piesne. Hrajú: Jekaterina Rak, Paul Hoffmann, Michael Thomas, Maria Hofstätter, Georg Friedrich, Natalja Baranova.