ALVIN A CHIPMUNKOVIA

Čomu nerozumiem, je snaha vniesť do detského sveta onen moment dospelosti v podobe molocha hudobného priemyslu, a to popri Daveových „problémoch“ s bývalou. Jeden by si aj povedal, že okej, len keby ten „dospelý“ prvok nebol zároveň neuveriteľne detinsky podaný a s postupujúcim časom aj otravný, plný bizarných klišé, strihových sekvencií a skratiek v čase a priestore, postrádajúcich odstup a oddychový čas. Možno by jedna scéna mala čas doznieť a ďalšia sa rozbehnúť. V konečnom dôsledku sa to celé zvrháva na moralitku o tom, čo je správne a čo je nesprávne a že veveričky fakt divne reagujú na kofeín. A skončí to vyšumením šampanského.

Úprimne, Alvin a chipmunkovia je milunký film pre decká. Dokážem si predstaviť, ako sa na ňom chichocú a tipujú, ako robí chipmunk. A celkovo sa tešia. Problém je, že streštení a ojašení alebo afektovaní sú vo filme skoro všetci. Najviac zo všetkých asi režisér, ktorý pozabudol, že na pľaci má aj ľudských hercov. Teda, na pľaci mal len ľudských hercov. Bohužiaľ, nezvolil cestu protikladov k animovanému triu, kedy by herci hrali seriózne a veveričky by jemne prehrávali. Nie. Už od prvého momentu padajú akékoľvek nádeje na sofistikovaný humor v podaní Jasona Lee, ktorý pôsobil ako tak trochu zmetený kôl v plote, herecky pripomínajúci začiatky Brucea Campbella. Len u Leeho je to nechtiac a Campbell si na topornom herectve vystaval trade mark. David Cross bol jednoducho slizký a scenár mu ani príliš nedovolil viac. Najlepšie z toho napokon vychádza Cameron Richardson ako Daveova ex.

Skutočne, záleží na tom, koľko dieťaťa tešiaceho sa z eskapád malých chlpáčov v sebe nájdete. Tých je tam dosť a v konečnom dôsledku sú výrazným plusom filmu spolu s hláškami vychádzajúcimi z ozubených tlamičiek. Aj tam mám pocit, že Alvin a chipmunkovia doplatili na scenáristickú bezmocnosť, režijnú neujasnenosť a producentskú lenivosť. Doplatili však výrazne menej ako chudák Garfield. Ale stále majú veľmi, veľmi ďaleko k miešanej rodine Littleovcov alebo neúplnej rodine Nani a Lilo a ich „zlej koale“. A kedy už niekto pochopí, že deti sú detské, ale nie hlúpe a prestane ich podceňovať a robiť na ne „Ňu-ňu-ňu!“ Najmä, keď už fičia na veľkosti „batoľa“ (pardon, „lezúň“), prípadne už prešli z čiarok na písmenká.

PS: Len si skúste predstaviť, keby sa niekomu chcelo rokovať o autorských právach. Celý filmík mohol mať napríklad aj takéto grády: