7.0

Filmová recenzia

Počas rokov 1954 – 1962 v Alžírsku prebiehala francúzska koloniálna vojna, v ktorej zahynulo vyše pol milióna ľudí. Ako "vojnový" tento konflikt Francúzsko uznalo až v roku 1999.

Dráma Medzi nepriateľmi odohrávajúca sa v Alžírsku v roku 1959 sa podstatne líši od vojnových filmov, v ktorých súcitíte vždy iba s jednou stranou (tou „dobrou“), pretože tu sú misky váh vyrovnané. Florentovi Emiliovi Sirimu (Osie hniezdo, Rukojemník) sa podarilo zobraziť vojnu v Alžírsku realisticky. Hoci sa nachádzame iba medzi francúzskou čatou a máme možnosť pozerať sa na konflikt iba z jednej perspektívy, je to jasný pohľad na nezaobalenú skutočnosť. Napríklad na mučenie väzňov alebo na zabíjanie nevinných ľudí. A to, že práve Francúzi, ktorí viac ako 30 rokov popierali, že v Alžírsku viedli vojnu, nakrútili o tejto vojne film, tiež stojí za uznanie. Akoby sa tým snažili uznať svoju vinu. Ktovie, či by toho bola schopná aj iná veľmoc...

Je pravdepodobné, že práve vďaka knižnej predlohe – románu Patricka Rotmana – má film dobrý scenár. „Zmení ťa to. Všetkých nás to zmenilo,“ povie seržant Dougnac (Albert Dupontel) mladému poručíkovi Terrienovi (Benoît Magimel), ktorý je na svoje povolanie až príliš ľudský a zásadový. Netrvá dlho, kým sa proroctvo seržanta Dougnaca vyplní, a poručík sa z otriasajúcich zážitkov takmer pomätie. A nielen on. Vojna zmení všetkých...

Benoît Magimel pôsobí v úlohe altruistického poručíka dôveryhodne a so svojou filmovou povahou nemá problém získať si sympatie divákov. Rovnako presvedčivý je Albert Dupontel ako ostrieľaný seržant s chladnou hlavou. Zaujímavé je, že aj postavy, ktoré sa ukážu len na pár minút, si tiež dobre zapamätáte. Možno je to aj ich tragickými osudmi.

Pohľad na alžírskych povstalcov bojujúcich o nezávislosť je väčšinou nepriamy, sprostredkovaný, či už cez zajatcov alebo – čo je dobrá taktika ako držať diváka v napätí – cez priezor ďalekohľadu. Ale taktiež cez paradoxné situácie, keď sa proti sebe ocitnú tí, čo pred pár rokmi v druhej svetovej vojne spolu bok-po-boku bojovali na strane Francúzska...

Ak chcel Siri priznať, čo Francúzi v skutočnosti páchali v Alžírsku, poukázať na nezmyselnosť vojny, poučiť o tom, že existovala aj takáto vojna, vykresliť, čo sa deje so psychikou vojakov v priamych bojoch, vytvoriť paralelu s dnešnou situáciou v Iraku, vyvolať u divákov pocit trpkosti z toho, že „nemáme väčšieho nepriateľa, ako samých seba“ – to všetko sa mu podarilo.

„Medzi nepriateľmi“ sa ocitnete aj vy – budete mať pocit, akoby vám guľky a granáty lietali ponad hlavy. Kamera je neúprosná, sleduje jeden dej, je v pätách hlavným hrdinom, teda ich máte stále na muške a vaša pozornosť ostane zaostrená. V napätí vás nonstop drží pocit očakávanej katastrofy. Tou je v podstate všetko, čo sa vo filme odohráva. Emócie a napätie umocňuje aj kvalitná hudba. Škoda, že hudobný motív nie je rozvinutý viac.

Na záver ešte jedno proroctvo, no už nie od seržanta Dougnaca: Medzi nepriateľmi nebude mať vysokú návštevnosť, ale pre mnohých z tých, ktorí ho uvidia, bude silným zážitkom. Pre ďalšiu skupinu divákov, by bol pozerateľnejší, keby v ňom bolo viac „oddychových scén“. Každopádne to chce pevné nervy a silný žalúdok. Ak teda máte záujem o vojnový titul bez "mimoriadneho" príbehu, romantickej zápletky, dejových zvratov či zbytočného klišé, ktorý aj tak dokáže zaujať a dojať, tak vám návštevu Medzi nepriateľmi vrelo odporúčam.

L´Ennemi intime (Francúzsko, 2007, 111 min.)
Réžia: Florent Emilio Siri. Scenár: Patrick Rotman, Florent Emilio Siri. Kamera: Giovanni Fiore Coltellacci. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Benoît Magimel, Albert Dupontel, Aurélien Recoing, Fellag.