SMRŤ ON-LINE

Pred necelým rokom som sa v recenzii na Fraktúru ponosoval na fakt, že ide o priemyselný výrobok par excellence, nakrútený celkom zručne, no s minimom ozvláštnení žánrových schém. Aj napriek tomu sa naň dalo pozerať v podstate bez vážnejšej ujmy. Režisér Gregory Hoblit sa vrátil v tejto sezóne so Smrťou on-line a výsledok je o poznanie horší...

Agentka FBI Jennifer Marsh (Diane Lane) sa zaoberá počítačovou kriminalitou. Jedného dňa narazí na stránku so vskutku bizarným a morbídnym obsahom. Jej prevádzkovateľ ponúka video usmrtenia mačky v priamom prenose. Hoci to agentku vyvedie z miery, jej nadriadený zareaguje relatívne pokojne – je to iba mačka. Situácia sa však vyhrotí v momente, keď sa na stránke objaví obraz živého človeka, zvláštnym mechanizmom napojeného na počítač prevádzkovateľa stránky. Život človeka je pritom v ohrození: čím viac užívateľov sa pripojí na stránku, tým rýchlejšie prebehne jeho poprava...

V prípade recenzovaného titulu sa pohybujeme v žánrových vodách hollywoodskeho priemyslu. Aj tu sa z času na čas objaví nejaký natoľko výrazný zázrak, že práve s ním sa budú ako s referenčným bodom porovnávať všetci nasledovníci v danom žánri. V 90. rokoch vznikli v rámci tamojšej áčkovej produkcie dva výrazné trilery o masových vrahoch – Mlčanie jahniat a Sedem. Smrť on-line tak chtiac-nechtiac bude musieť byť porovnávaný práve s nimi. Hoblit a spol. pracujú s postupmi a technikami použitými v predchádzajúcich dielach, no nijako kreatívne ich nerozvíjajú. V konečnom dôsledku však pôsobí ich práca iba ako lacná kópia a destilát z osvedčených prvkov.

Tvorcovia tu totiž prepadli na celej čiare v základnom atribúte žánru trileru – budovaní napätia. Divák veľmi rýchlo pochopí, že vlastne vôbec nie je dôležité, kto je vrahom, ale ide o to, ako ho agenti vypátrajú (a, navyše, ak ste videli trailer, všetko je ešte predvídateľnejšie). V tomto ohľade by mohla byť rovina paralelného (virtuálneho) sveta, kde sa vrah pohybuje, najzaujímavejšia. Zdvojenie poľa pôsobnosti páchateľa (internet a skutočný svet) by mohlo priniesť ozvláštnenie inak vcelku fádnej historky. Je na škodu veci, že tento motív nie je prakticky nijako rozvíjaný: nejde tu o zdvojenie svetov a pohrávanie s (ne)priestupnosťou hraníc medzi nimi, ale o ploché rozvíjanie štandardného modelu vyšetrovania, na aký je divák zvyknutý. Keďže vám zrejme nebude trvať príliš dlho, kým daný model prekuknete, príbeh veľmi skoro vyčerpá svoje podnety na stimuláciu vašej intelektuálnej aktivity. Smrť on-line nie je totiž fascinujúcou úvahou o morálke človeka žijúceho a konajúceho vo virtuálnom prostredí internetu, jeho psychologických motívoch a charaktere, ani nervy drásajúcim obrazom deviantného jedinca. Ba čo viac, neplní dostatočne ani svoju primárnu úlohu zabaviť počas projekcie.