INTERVIEW

Interview je šachovou partiou odohrávajúcou sa medzi dvoma protipólmi, ktoré sa odmietajú navzájom skutočne rešpektovať. Namiesto toho, aby nadviazali vzájomnú komunikáciu, splietajú jeden druhému pasce v presvedčení, že je treba bojovať a víťaziť. Ústredným motívom snímku je hra, v ktorej sa sebaobnaženie spoveďou odohrá len naoko (v zmysle motta „účel svätí prostriedky“). Povolené je používanie akýchkoľvek zbraní, kým nebudú protivníkom odhalené. Hráčska vášeň občas nadobúda sexuálny podtext, ale skôr v zmysle samopašnej zvedavosti, kam až môže šaráda dospieť.

Princíp hry je patrný aj v narábaní so stereotypmi: snobsky sebestredný novinár zocelený vojnovými konfliktmi a politickými súbojmi vs. mladá hollywoodska hviezdica z béčkových hororov a tínedžerských telenoviel spestrujúca si život manierami, drogami a alkoholom. Postupom času si však tieto vybrúsené makety začnú navzájom olupovať vrstvy falošnej tendenčnosti. Čoraz zreteľnejšie pod nimi badať ľudské bytosti. Zisťujú, že napriek absolútnej odlišnosti môžu mať prekvapivo čosi spoločného. 

Svižné tempo dosahuje Interview pravidelným striedaním vážnych a uvoľnenejších momentov - arabeska noci sa pekne kľukatí. Rozľahlý interiér štýlového loftu sa tak stáva scenériou dobre skomponovanej slovnej, pohybovej a emocionálnej choreografie, ktorá má turbulentný priebeh a rafinované zakončenie.

Prevažná jednota miesta a času, sústredenie sa na profiláciu postáv napovedá, že tento kus by to úspešne ustál aj na divadelných doskách. Buscemi si však dáva pozor, aby sa akejkoľvek divadelnosti vyhol. Organickými prestrihmi medzi troma kamerami, z ktorých dve súbežne snímajú detaily protagonistov a tretia celkové zábery, navodzuje dojem pulzujúcej skutočnosti s maximálne prirodzeným počínaním hercov. Sienna Miller takmer úspešne demontuje mýtus svojho druhu (herečky/ženy mysliacej tvárou). Je impulzívna, hravá. Buscemiho Pierre je zasa typicky zahorknutý a zmietaný rozpormi, s ľahko bezchrbtovým charakterom. Ich herecké spojenie funguje na báze autenticity a zdieľania snahy o čo najprirodzenejší výraz. Tu sa akoby nehrá ale nenútene existuje (samozrejme podľa scenára).  

Možno sa vám pri súčasnej záľahe amerických trhákov bude zdať, že (takmer) dvaja herci a (takmer) štyri steny sú na jeden film akosi málo. V tom prípade skúste svoju klaustrofóbiu prekúsnuť. Dá sa na to totiž celkom dobre pozerať.