96 HODÍN |
96 HODÍN |
Špeciálni agenti CIA to majú ťažké. Fungujú v tých najnebezpečnejších oblastiach sveta, denno-denne riskujú krk pre blaho svojej krajiny a pri príchode domov ich čaká ešte odmena v podobe skrachovaného manželstva. Takto akosi sa to stalo aj Bryanovi (Liam Neeson). Manželka Lenore (Famke Janssen) ho opustila, znova sa vydala a so sebou si zobrala aj sedemnásťročnú dcéru Kim (Maggie Grace). Bryan sa rozhodol, že sa posnaží zachrániť aspoň vzťah s ňou a v CIA dal výpoveď. Stal sa z neho príležitostný osobný strážca a hlavne über-starostlivý otecko.
Preto keď ho Kim poprosí, nech jej dovolí na čas vypadnúť z domu a pospoznávať parížske kultúrne pamiatky, jeho paranoidná povaha z toho nie je priveľmi nadšená. Predsa len - má iba sedemnásť a v tej ďalekej džungli budú určite číhať nejaké nebezpečenstvá. Po troške citového vydierania a spŕške sĺz sa však Bryan podvolí a pod podmienkou, že Kim sa bude telefonicky hlásiť každé ráno i každý večer, jej cestu umožní. Ale čo čert nechcel, Kim s kamoškou Amandou sa ledva stihnú nadýchnuť francúzskeho vzduchu a už ich unášajú zlí albánski obchodníci s bielym mäsom. Šťastie, že bola poslušná dcérenka práve na telefóne s tatkom, ktorý únoscom ešte vtedy prisľúbil guľku medzi oči. Tí si evidentne neuvedomili jednu zásadnú vec, ktorú ovláda každý pravoverný fanúšik Jaya a Mlčanlivého Boba - „You don’t f*ck with the Jedi Master!“ :-)
Áno, hádate správne, scenár 96 hodín príliš objavný nie je. A teraz bez toho eufemizmu - scenáristický výtvor svojho času oslavovaného režiséra geniálnych filmových diel ako Magická hlbočina či Leon a v dnešnej dobe už bohužiaľ len (pod)priemerného scenáristu a producenta Luca Bessona je zlý, dosť zlý. Absolútna priamočiarosť a absencia akýchkoľvek príbehových či žánrových odbočiek by sa ešte bez väčších problémov dala odpustiť, avšak primalá práca s charaktermi nielen vedľajších postáv, ale aj samotného Bryana (v tomto prípade však vďaka bohu za Liama Neesona, ktorý to utiahol s bravúrou), a hlavne Bessonova rezignácia na logiku už zamrzia o to viac. Nad spôsobmi, akými sa Bryan dostáva z jedného miesta na druhé, ostáva niekedy až rozum stáť.
Čerešničkou na torte a vzhľadom na fakt, že ide o francúzsku produkciu s francúzskym režisérom, scenáristom a producentom, aj neskutočným paradoxom je síce nie výrazné, no určite prítomné politické vyznenie snímky, ktoré de facto potvrdzuje (americkú) xenofóbiu a paranoju (presne ako sa obával starostlivý otecko, akonáhle Kim vystrčí päty z „bezpečného“ domova, v momente sa zjavia kriminálne živly a ocitá sa v smrteľnom nebezpečenstve). Toto prisudzujem opäť skôr scenáristickej bezradnosti, resp. nedomýšľavosti ako nejakému autorskému zámeru, ale minimálne za pozdvihnuté obočie to stojí.
96 hodín je však akčným titulom a akcia, ktorá tvorí takmer dve tretiny filmu, je zvládnutá na skutočne vynikajúcej úrovni. Režisér Pierre Morel je v tomto prípade o niekoľko tried šikovnejší ako scenárista a od momentu, keď Bryan vycestuje do Paríža a vydá sa na „lov“, nás vhadzuje do rozvíreného kolotoča skvelo gradovaných akčných scén, ktoré si užije asi každý, kto daným žánrom už z princípu neopovrhuje. Akcia je navyše koncipovaná veľmi realisticky, nemáme tu žiadne na efekt robené a umelo predlžované bitkárske sekvencie, Bryan je vycvičená zabíjacia mašina, je premyslený a neúprosný a svoje obete likviduje čo najefektívnejšie a v čo najkratšom čase. Svižnosti snímky napomáha aj výborná kamera Michela Abramowicza, snímajúca akciu dynamicky a prehľadne zároveň, ako aj šikovný strih a dobre zvolený atmosférický hudobný sprievod.
Krátko som už spomenul Liama Neesona, ale jeho prínos pre kvalitu filmu si zaslúži ešte o trochu väčšiu pozornosť. Je totiž obdivuhodné, s akou gráciou sa dokázal vysporiadať s postavou, ktorá nebola nijak zvlášť dobre napísaná (aký to rozdiel, keď si ju porovnáme s takým Jasonom Bourne-om alebo aj novým Bondom!) a počas filmu ani neprechádzala nejakým zásadným vývojom. Napriek týmto faktorom dokázal byť Neeson presvedčivý tak v prvej „štartovacej“ tretine ako milujúci otec, ako aj v nasledujúcom akčnom inferne ako nekompromisný pomstiteľ a na to všetko ešte svojho Bryana obdaril uveriteľnými emóciami a ľudskosťou. Figúrky Jeana Rena (Wasabi) a Jasona Stathama (Kuriér 1 a 2) čoby obdobné bessonovské postavy blednú závisťou... Večná škoda, že Neeson nemal podobne kvalitnú protiváhu v podobe ústredného „záporáka“ (tento typ postavy v 96 hodinách absentuje), to by som film hodnotil pravdepodobne ešte o hviezdičku vyššie.
Takto som s číselným ohodnotením značne na vážkach. Na jednej strane mi prekáža scenáristická tuposť spojená s predvídateľnosťou deja a jeho nelogickosťou, na tej druhej mi zas veľmi imponuje forma prevedenia na plátno. Keďže sme ale na poli akčnej kinematografie a dve tretiny filmu sú z hľadiska akcie viac ako skvelé, dávam mierne nadpriemerných 7 hviezd a návštevu kina odporučím hlavne fanúšikom kvalitnej modernej akcie. Nič hlbšie sa tu tentoraz nekoná.
Taken (Francúzsko, 2007, 93 min.)
Réžia: Pierre Morel. Scenár: Luc Besson, Robert Mark Kamen. Kamera: Michel Abramowicz. Strih: Frédéric Thoraval. Hudba: Nathaniel Mechaly. Hrajú: Liam Neeson, Maggie Grace, Famke Janssen, Leland Orser, Jon Gries, David Warshofsky, Holly Valance