|
ČESŤ A SLÁVA |
ČESŤ A SLÁVA |
Aké ťažké je nakrútiť netradičnú, nápaditú kriminálku? Zdá sa, že veľmi. Dnes máme do činenia s pokusom Gavina O'Connora (Miracle). Je len škoda, že Česť a sláva miestami sľubuje naozaj slušné kino, no film sa akoby nevedel prehupnúť do sféry, kde to začína byť zaujímavé...
Rozloženie síl v rámci pomerne jednoduchej ústrednej zápletky je jasné hneď od začiatku, k veľkým prekvapeniam tu nedôjde. Druhá vec je, že nikto sa o ne zjavne ani neusiluje, takže vyčítať scenáru absenciu zvratov by bolo nespravodlivé. Cieľom je skôr vykresliť mikrosvet policajného zboru a vzťahy v rodine policajtov, pričom vyšetrovanie vraždy 4 policajtov je takpovediac iba zámienkou na analýzu daných prvkov a rozpravu o identitách a hodnotách ľudí žijúcich v tomto prostredí. Scenáristi sa silou mocou usilujú presvedčiť nás, že vďaka jednotlivým situáciám spoznávame motívy konania „hrdinov“, dokonca by sme s nimi mali precítiť vypäté momenty, keď sa odhaľujú ich povahové rysy. Akokoľvek sympatická je ich snaha vo svojej podstate, zaslúžila by si vynachádzavejšie riešenia pri jej realizácii.
|
|
|
V prvom rade: menej slov; viac dôvery v obraz. Pár záberov z „vyšinutých“ uhlov ešte netvorí autonómnu a adekvátnu kinematografickú estetiku. Domnievam sa, že O'Connorovi chýba predovšetkým štýl. Príklad za všetky: preostrenia v niektorých dialógových scénach nepôsobia ako funkčný a jediný možný postup v rámci scény (figúra nevyplýva z potreby nájsť primeraný výraz špecifickej myšlienky či pocitu), ale skôr ako (hlbšie neodôvodnené) formálne ozvláštnenie. Ako keby si tvorcovia hovorili: „dobre, už máme dosť prestrihov, teraz pre zmenu skúsme preostriť.“ Obraz je tak v konečnom dôsledku oslabený, tvorcovia si očividne neuvedomujú jeho potenciálnu silu. Nedávajú mu šancu vyniknúť, zaujať: keď konečne zavetríme moment, aby sme naozaj mohli emócie vyčítať nie z dialógov (miestami poriadne kostrbatých), ale z tváre hercov, nie je nám táto možnosť dopriata.
Vďaka ceste, ktorou sa O'Connor uberá, herci nedostávajú dosť šancí presvedčiť nás, čo príbehu uberá na zaujímavosti: typizované rozloženie (dobrý policajt/zlý policajt) totiž nie je až také pútavé. S tým by mohli niečo spraviť práve herci, zvlášť trio Edward Norton, Colin Farell a Jon Voight. Nanešťastie iba druhému menovanému je dopriata scéna, kde môže aspoň niečo odohrať tvárou (SPOILER: návšteva hispánskeho gaunera so žehličkovým vyústením), ostatní sú odkázaní výlučne na prednes replík. Ako je už hádam zrejmé, tento nedostatok nepripisujem ani tak im samotným, ako skôr neschopnosti režiséra viesť ich alebo im aspoň dať priestor.
|
|
|
K hlavným neduhom by som osobne prirátal aj zbytočne naťahovanú minutáž a miestami priam úplne nezmyselné konanie postáv. Všetky menované nedostatky podrážajú Cti a sláve nohy a strhávajú dielo až do vôd mierneho podpriemeru. Za seba môžem povedať, že Noc patrí nám sa mi páčila o kúsok viac (aj keď rozdiel v bodovom hodnotení nie je markantný) a že na Česť a slávu nepotrebuje divák plátno, naopak, obrazovka by možno tomu celému svedčila viac.
Pride and Glory (USA, 2008, 133 min.)
Réžia: Gavin O’Connor. Scenár: Joe Carnahan, Gavin O’Connor. Kamera: Declan Quinn. Strih: Lisa Zeno Churgin, John Gilroy. Hudba: Mark Isham. Hrajú: Colin Farrell, Edward Norton, Jon Voight, Noah Emmerich, Jennifer Ehle, John Ortiz, Frank Grillo
